Eupólos z Tesálie
Eupólos (starogr. Εὔπωλος – Eupólos) bol olympijský víťaz v boxe v roku 388 pred Kr.[1][2]
Eupólos z Tesálie si na 98. olympijských hrách v roku 388 pred Kr. „vybojoval“ víťazstvo v boxe.[1][3] Hellanodikovia ale po súťaži zistili, že Eupólos podplatil súperov, proti ktorým mal nastúpiť. Podplácanie na hrách znamenalo porušenie prísahy o čestnom boji a prísne zaň trestali úplatkárov ako aj prijímateľov úplatku.[4]
Na starovekých olympijských hrách sa olympijská prísaha pretekárov konala po obetovaní Diovi, a to pred sochou Dia Horkia, „Pomstiteľa porušených prísah“. V tejto prísahe sa pretekári zaviazali, že budú súťažiť čestne a rešpektovať všetky nariadené pravidlá. Porušenie prísahy trestalo pretekára vysokou pokutou, ktorú v prípade nedobytnosti muselo zaplatiť domovské mesto.[4] Previnilci okrem peňažnej pokuty museli v olympijskej Altide postaviť tzv. pokutové sochy, ktoré sa mali stať „večným svedectvom hanby.“ Takýto trest uložili organizátori hier aj Eupólovi, ktorý ich mal za uzmiernenie boha Dia postaviť šesť.[4]
Tieto pokutové sochy si v druhom storočí prezrel cestovateľ a spisovateľ Pausanias, ktorý zaznamenal: „Prvých šesť bolo vztýčených za deväťdesiatej ôsmej olympiády. Tesálčan Eupólos totiž podplatil (pästných[1]) zápasníkov Arkáďana Agétora a kyzického Prytania, s nimi tiež i Formióna rodom z Halikarnasu, víťaza predchádzacúcich olympijských hier. To bol údajne prvý podvod pästných zápasníkov a prvý bol od Éliďanov pokutovaný peniazmi Eupólos a tí, ktorí prijali od Eupóla dary. Dve zo sôch sú dielom sikyónskeho Kleóna. Kto zhotovil tie ďalšie štyri, neviem. Na všetkých ostatných sú napísané verše s výnimkou tretej a štvrtej z nich. Prvý z veršov jasne hovorí, že olympijské víťazstvo sa dá dosiahnuť nie peniazmi, ale rýchlymi nohami a telesnou zdatnosťou. Nápis na druhej soche vyhlasuje, že táto socha stojí z úcty k bohu, pre zbožnosť Éliďanov a pre postrach nepoctivým pästným zápasníkom. Potom je tu piata a šiesta, na tej prvej je v obsahu vzdávaná chvála predovšetkým Éliďanom, obzvlášť preto, že stanovili pästným zápasníkom pokuty, a na zostávajúcej je napísané, že sochy sú tu pre poučenie všetkým Grékom, aby nikto nekupoval olympijské víťazstvo za peniaze.“[2]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Stephen G. Miller, Arete: Greek Sports from Ancient Sources, 74
- ↑ a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,21,3-5.
- ↑ Alan Beale, Greek Athletics and the Olympics, 54
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 126.