Európska filozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Európska filozofia je súčasť svetovej filozofie, jedna z hlavných súčastí západnej filozofie a európskej kultúry.

Historicky sa zvykne v najhrubších črtách členiť na (v Európe):

V rámci novovekej filozofie alebo medzi stredovekou a novovekou filozofiou sa vyčleňuje renesančná filozofia.

Treba si však uvedomiť, že naznačené vyčleňovanie kríži kulturologické a všeobecnohistorické kritérium. Podľa národného/národnostného kritéria možno vyčleniť

Svoju dnešnú podobu nadobudla v období scholastiky, ktorá rozšírila dedičstvo gréckeho myslenia sprostredkované cirkevnými rádmi a univerzitami. Antické dedičstvo však scholastickí učenci nemali k dispozícii v originálnej podobe, ale v latinských prekladoch. Raná scholastika bola takmer celkom odkázaná na Boethiove preklady Aristotelových Kategórií a O vyjadrovaní a Euklidových Stoicheia.

V roku 1128 preložil z gréčtiny do latinčiny Aristotelove spisy Analytiky, Topiky a O sofistických dôkazoch Jakub z Benátok. Aj Tomáš Akvinský mal k dispozícii iba tieto preklady. V polovici 12. storočí sa európski myslitelia oboznámili aj s prírodovednými dielami Aristotela, ďalej s dielami Ptolemaia a Euklida z Megary, a síce v prekladoch z gréčtiny do latinčiny, ktoré boli realizované v Palerme, a v prekladoch z arabčiny do latinčiny, ktoré vznikli v Tolede (ktorým predchádzal ešte medzipreklad do kastílčiny). V tom istom čase boli do latinčiny preložené aj lekárske a astronomické diela Arabov.

Podľa A. N. Whiteheada európska filozofia pozostáva z poznámok pod čiarou k Platónovi.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.