Euthykrates (sochár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Euthykrates (starogr. Εὐθυκράτης – Euthykratés) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[1][2]

Sochár Euthykrates, zrejme rodák z Rodosu a žiak (alebo syn) Macedónčana Kallia, tvoril v 1. polovici 3. storočia pred Kr.[1][3] Od starovekých autorov o ňom nemáme správy. Meno tohto sochára sa stalo známym až po rodoskom náleze jeho fragmentárnej signatúry (Εὐθυκράτης Καλλία Μα[κεδὼν ἐποίησε] – Euthykrates Kalliov z Ma[cedónie zhotovil])[4][5] na modrastom mramorovom podstavci zo sochy istej Astidy zo (Sidónu ?), ktorú podľa značne poškodeného nápisu venoval jej manžel Dionysios, zrejme proxenos z fenického Aradosu (Hranaté zátvorky na nápise znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené,[6] proxenos (niečo ako konzul) sa staral o záujmy občanov, s ktorými mal formálne zväzky[7]).[5][1]

Tento podstavec bol súčasťou základne, na ktorej stáli tri ženské sochy. Tie druhé dve sochy boli dielami sochára Pythokrita, syna Timochara. Nápisy na základe paleografických znakov datujú na prelom 3. a 2. stor. pred Kr.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Euthykrates 2 [1]
  2. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 347. (po nemecky)
  3. Giulia Baratta, Alejandra Guzmán Almagro. Provinciae imperii Romani inscriptionibus descriptae. Barcelona : Institut d'Estudis Catalans, 2007. ISBN 978-84-7283-921-2. S. 1034.
  4. Inscriptiones Graecae, IG XII,1 104c [2]
  5. a b August Friedrich von Pauly, J.B. Metzler, 1962, Paulys Real-encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft. Supplement, str. 169
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 28.