Farebná teplota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Farebná teplota charakterizuje spektrum bieleho svetla. Svetlo určitej farebnej teploty má farbu tepelného žiarenia vydávaného čiernym telesom, zahriatym na túto teplotu.

Znázornenie spektra s farebnou teplotou.

Farebná teplota sa meria v kelvinoch, nasledujú príklady farebných teplôt rôznych svetelných zdrojov:

  • 1200 K: sviečka
  • 2800 K: žiarovka, Slnko za východu a západu
  • 3000 K: štúdiové osvetlenie
  • 5000 K: zvyčajné denné svetlo, žiarivka
  • 5500 K: fotografické blesky; toto je zvyčajná farebná teplota používaná v profesionálnej fotografii
  • 6000 K: jasné poludňajšie svetlo
  • 7000 K: mierne zamračená obloha
  • 8000 K: oblačno, hmlisto (mraky zafarbujú svetlo do modra)
  • 10 000 K: veľmi zamračená obloha alebo len modré nebo bez slnka

Človek svoje vnímanie farieb prispôsobuje svetlu – biely papier vníma ako biely, aj keď je vplyvom osvetlenia zafarbený. Fotoaparáty a kamery sa oproti tomu musia na farebnú teplotu nastavovať – aj moderné digitálne fotoaparáty sú spravidla schopné vyváženie bielej odhadnúť automaticky, ale v niektorých situáciach je výhodné prostredie napevno nastaviť – často sa tak dá predísť napríklad oranžovému zafarbeniu snímok odfotených za osvetlenia žiarovkou.

Filmový materiál je oproti tomu väčšinou nakalibrovaný na denné svetlo a farebné tónovanie sa upravuje buď špeciálnymi filtrami alebo dodatočne pri vyvolávaní v laboratóriu.