Preskočiť na obsah

Farnosť Premenenia Pána Sedlice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Farský úrad

Farnosť Premenenia Pána Sedlice je rímskokatolícka farnosť v okrese Prešov, súčasť dekanátu Prešov II. a Košickej arcidiecézy.[1] Prvá existujúca písomná zmienka o existencii farnosti v obci Sedlice, pochádza z obdobia rokov 13321337 . Ide o súpis vyberačov pápežských desiatkov, ktorý je uložený v budapeštianskom archíve. V dokumente sú spomínaní sedlickí rímskokatolícki kňazi: Ján a následne aj Štefan.[2]

Dejiny farnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa dostupných archívnych materiálov, už v 14. storočí obec Sedlice tvorila jednu samostatnú farnosť. Život vo farnosti bol pokojný aj v nasledujúcom 15. storočí a dianie neovplyvnili ani husitské alebo bratrícke vplyvy.

Lutherova reformácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1580 miestni farníci prijali učenie hlásané Martinom Lutherom. Kostol aj fara sa tak automaticky stali vlastníctvom protestantov augsburského vyznania. V 17. storočí bola v obci aj evanjelická škola, v ktorej pôsobili protestantskí učitelia. Evanjelickí pastori pôsobili v Sedliciach asi až do roku 1702.

Návrat do katolíckej cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Zásluhou svetskej vrchnosti, ktorú ako patrón obce Sedlice predstavoval gróf Jozef Szentiványi, približne v roku 1715 prestúpili obyvatelia obce späť na rímskokatolícke vyznanie a bol im zároveň vrátený aj pôvodný katolícky kostol. Prvá biskupská vizitácia po reformácii sa v Sedliciach uskutočnila v roku 1734. Podľa jej zápisu vtedy do sedlickej farnosti okrem Sedlíc patrili aj obce Suchá Dolina, Bajerov a Žipov. Vtedy farnosť organizačne patrila pod Jágerské biskupstvo.

Príchod veriacich byzantského obradu

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako uvádzajú dokumenty z vizitácií, osídlenie veriacimi byzantského obradu nastalo približne v 17.storočí, keď obce v údolí Svinky a Sopotnica osídlilo valašské obyvateľstvo. Tento obrad si miestni obyvatelia dokázali udržať až do dnešných čias. Podľa vizitácie biskupa Františka Barkóczyho v rokoch 17481749 mali Sedlice iba 38 rímskokatolíkov a až 123 gréckokatolíkov.

Farnosť na začiatku 19. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1804 vzniklo Košické rímskokatolícke biskupstvo a farnosť sa stala jeho súčasťou, čo platí až do súčasnosti. Z toho obdobia existuje zápis z inventarizácie a bonifikácie príjmov v sedlickej farnosti, z ktorého je možné sa dozvedieť, že v roku 1807 bolo v Sedliciach 218 rímskokatolíkov, 275 gréckokatolíkov a 4 evanjelici.

Zničenie pôvodného kostola

[upraviť | upraviť zdroj]

Dianie vo farnosti významne ovplyvnil požiar, pri ktorom 6. augusta 1824 vyhorela celá obec. Zhorela fara, hospodárske budovy fary aj kostol. Zo spôsobených škôd sa obyvatelia obce zotavovali ťažko a dlho. Záznam z dochovaných dokumentov hovorí, že vtedajší sedlický farár Holub žiadal vtedajšieho košického biskupa Štefana Čecha o pomoc a povolenie zbierok v Košickej diecéze.

Biskup Čech v roku 1826 navrhol, aby v bol Sedliciach postavený nový kostol. Za tým účelom bola v Košickom biskupstve vyhlásená zbierka. Celý proces okolo výstavby nového kostola bol veľmi zložitý a jednania o jeho výstavbe trvali až do roku 1854, kedy sa 24. septembra na fare v Sedliciach stretla ustanovená deputácia, v ktorej boli zastúpení rímskokatolícki aj gréckokatolícki veriaci a tí sa dohodli na konkrétnom postupe pri budovaní nového kostola. Z predložených návrhov na výstavbu kostola biskup Ignác Ján Fábry 15. augusta 1858 schválil svojim podpisom návrh staviteľa Martina Rotha, ktorého rozpočtové náklady boli najnižšie a tvorili v úhrne 3 500 vtedajších florénov. V roku 1859, aj na terajšie pomery veľmi skoro, bol kostol postavený a 7. augusta 1859 slávnostne benedikovaný. Vtedajší prešovský dekan Ján Čukár ho zasvätil patrocíniu Premenenia Pána.[3]

Súčasná farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Farský úrad Sedlice

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Farár: ThLic. František Slovák
  • Adresa – Sedlice 268, 082 43, tel. Č. 051/ 7782239

Počet obyvateľov v obci – 1028 /podľa sčítania z roku 2001. Rímskokatolíci – približne 780. Gréckokatolíci – asi 150. Kostol Premenenia Pána z roku 1859. Kostol je majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Sedliciach, no užívajú ho aj veriaci gréckokatolíckeho obradu, a to v presne stanovených dňoch a každú tretiu nedeľu v mesiaci. V r. 2001 po vzájomnej dohode kňazov oboch obradov bola uzavretá zmluva, ktorú podpísali aj biskupi oboch obradov.

Ďalšie obce patriace do farnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov – 201. Rímskokatolíci – asi 140. Gréckokatolíci – asi 45. Evanjelici a.v.- asi 12.

  • Miklušovce a Klenov. V týchto obciach nie je rímskokatolícky kostol, sú v nich gréckokatolícke cerkvi. Spolu v nich žije asi 100 katolíkov rímskeho obradu.[4]

Mimoriadna situácia vo farnosti, COVID-19

[upraviť | upraviť zdroj]

Konferencia biskupov Slovenska podľa nariadenia vlády SR počas platnosti mimoriadnej situácie pre chorobu COVID-19 súhlasila s nekonaním verejných bohoslužieb s platnosťou od 10. marca 2020.[5] Z tohto dôvodu boli kostoly pre verejnosť zatvorené. V Sedliciach farár Mgr. Jozef Kandráč ponúkal veriacim, za dodržania prísnych hygienických opatrení, v obci počas veľkonočného obdobia modlitby cez miestny rozhlas a požehnal obec s monštranciou a jej obyvateľov tak, že pešo prešiel celú obec, pričom veriaci stali pred svojimi domami. Podobne požehnal aj veľkonočné jedla na Bielu sobotu.[6]

Prehľad kňazov pôsobiacich v Sedliciach

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ThLic. František Slovák 2023 –
  • Mgr. Jozef Kandráč 2009 – 2023
  • ThDr. Jozef Heske PhD. 2002 – 2009
  • Mgr. Marek Hudačko 1997 – 2002
  • Vendelín Korínek 1981 – 1996
  • Jaroslav Naščák 1978 – 1981
  • Anton Lesník 1977 – 1978
  • Andrej Palša 1974 – 1977
  • Ján Macko 1971 – 1973
  • Anton Majcher 1964 – 1971
  • Ján Kern 1952 – 1964
  • Ján Kuča 1945 – 1952
  • Ján Pál 1943 – 1945
  • Ľudovít Ortuta 1942 – 1943 excurendo viacerí kňazi
  • Štefan Toth 1927 – 1935 excurendo z Radačova
  • Anton Dujsík 1916 – 1926, 1936 – 1942
  • Zoltán Mayscheider 1910 – 1916
  • Andrej Dvorščák 1902 – 1910
  • Pavol Jageršák 1901 – 1902
  • Ján Hlebík 1900
  • Pavol Ondzík 1888 – 1899
  • Ján Liber 1858 – 1888
  • Tadeáš Orčík 1856 – 1858
  • Firmus Kuchárek 1856
  • Jozef Gažík 1835 – 1856
  • Ján Holupp 1822 – 1835
  • Jozef Mátéffy 1820 – 1821
  • Andrej Tormáši 1820
  • Jozef Kollárčik 1814 – 1820
  • Adauctus Jozef Ružinský 1806 – 1814
  • Ján Krivý 1785 – 1803
  • Jozef Tóttmezey 1781 – 1784
  • Ján Vesselényi 1780 – 1781
  • Andrej Morvay 1777 – 1779
  • Martin Balint 1775 – 1777
  • Matej Pažický 1740 – 1775
  • Bartolomej Faltin 1733 – 1734
  • Ján Brucháč 1683
  • Juraj Trebula 1666
  • Pavol Malovicenský 1654
  • Martin Chalupka 1653
  • Ján Zarevucký 1649
  • Daniel Rokošinský 1647
  • Félix Gergeľ 1634
  • Samuel Láni 1623
  • Ján Galši 1620
  • Andrej Lovčanský 1615
  • Damián Slatnenský 1614
  • Andrej 1517
  • Štefan 1337
  • Ján 1332[7]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Prešov - II. - dekanát [online]. farskyurad.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online. Archivované 2020-01-17 z originálu.
  2. Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 100
  3. Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 101 až 109.
  4. Kotulič, Rastislav a Kotulič, Jozef 2007. Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny {online}. Prešov : Katedra, ekonomiky a ekonómie FM PU, 2007. 66 s. {Cit. 2009-11-26}. Dostupné na intranete: http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html
  5. https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20200320016
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-04-19]. Dostupné online. Archivované 2016-08-19 z originálu.
  7. Kolektív: Sedlice - kronika obce rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 100 až 118.


Súradnice: 48°55′01″S 21°07′22″V / 48,916907°S 21,122772°V / 48.916907; 21.122772