Fasádizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Termín fasádizmus slovník slovenského jazyka nepozná. No nebol nájdený vhodnejší termín na pomenovanie tejto technológie výstavby. Je to technológia, ktorá sa začala u nás a v Česku používať v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dovtedy tento spôsob výstavby nebol u nás zaužívaný, takže ani jeho pomenovanie neexistovalo. Preto treba toto slovo zatiaľ považovať za nespisovné.

Dom č. 920 / 3 v Opletalovej ulici v Prahe pri fasádistickej rekonštrukcii v roku 2009

Fasádizmus je používanie postupu rekonštrukcie, kedy je historická budova z podstatnej časti zbúraná a je z nej ponechaná len fasáda, za ktorú je vstavaná novostavba. Fasádizmus je metóda investorov, ako zachovať pôvodný vzhľad ulice a čiastočne vyhovieť požiadavkám pamiatkovej starostlivosti a pritom sa ňou nenechať príliš obmedzovať. Niektoré mestá a obecné a mestské úrady fasádismus podporujú ako formu revitalizácie mestských centier s využitím peňazí súkromných investorov, keď na jednoduchú konzervačnú rekonštrukciu a údržbu by sa ich nedostávalo. Zástancovia pôvodnej podoby pamiatok a konzervačného prístupu k pamiatkovej starostlivosti však protestujú proti nevratnému ničeniu hodnoty stavieb a označujú fasádizmus za prejav pokryteckého a nekultúrneho prístupu k odkazu a dielu predošlých generácií a za nepochopenie podstaty pamiatkovej starostlivosti, v ktorej nejde len o zachovanie kulisy priečelí.[1]

História[upraviť | upraviť kód]

Fasádizmus sa začal objavovať v 70.rokoch 20. storočia v západnej Európe po tom, čo sa zdvihla vlna občianskeho odporu proti úplnému búraniu (franc. Renouvellement avec bulldozer, renovácia buldozérom, nem. Zweite Zerstörung, druhé zničenie - poukaz na to, že plánovaným búraním bolo zničených viac pamiatok ako za druhej svetovej vojny).[2]

Od počiatku 90.rokov bolo v Prahe týmto spôsobom rekonštruovaných už mnoho budov, napríklad Ringhoferova továreň (Centrum Nový Smíchov),[2] novobarokový hotel Kriváň na námestí IP Pavlova,[2] novobarokový dom, dnes palác Darex na Václavskom námestí[2] (1995[1]), kasárne na námestí Republiky (Palladium) a mnohé ďalšie.[1] Prvými prípadmi v Prahe bolo v roku 1990 niekoľko prízemných domčekov na Novom Svete na Hradčanoch,[1] okrem pražskej pamiatkovej rezervácie však fasádistický prístup postihol aj rekonštrukcie mnohých domov prevažne z 19. storočia v zástavbe Karlína, Libne, Smíchova, Vinohradov a Žižkova.[1]

Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v januári 1999 v Paríži usporiadala konferenciu, ktorej cieľom bolo analyzovať fenomén fasádizmu, hľadať kritériá a navrhnúť opatrenia na prístup k pamiatkam a dohľad nad fasádizmom.[3]

Trvá však aj ekonomický tlak na úplné demolácie, ktorých sa niektorí investori snažia dosiahnuť získaním posudku o stavebnej poruche alebo havarijnom stave,[2] ktorému môže dopomôcť aj predchádzajúce zámerné zanedbanie alebo aj aktívna podpora chátrania budovy , prípadne získanie neobjektívneho posudku.[2][4] Inou metódou je, že investor pri rekonštrukcii nerešpektuje stanoviská pamiatkárov a spolieha na to, že buď sa investorovi oplatí zaplatiť pokutu alebo sa podarí vyviaznuť bez postihu.[4] Predsedníčka klubu Za starú Prahu Kateřina Bečková sa domnieva, že v Prahe nie sú vzťahy investorov a magistrátu úplne štandardné: "Ten, kto dostal pokutu, najskôr nezaplatil úplatok, alebo na magistráte nemá kamarátov."[4] Veľakrát stanovisko pamiatkárov nerešpektuje ani príslušný stavebný úrad a povolí rekonštrukciu aj napriek nesúhlasu pamiatkárov, ako sa stalo v prípade pražských obchodných centier Nový Smíchov a Palladium.[4] Pamiatky mnohokrát utrpia na autenticite a historickej hodnote aj adaptáciami pre nový účel.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e Jan Veselý: Rekonstrukce památkových objektů, kapitola Pohrobci knížete Potěmkina, Klubovní věstník Za starou Prahu, 3/2005
  2. a b c d e f Petr Stejskal: Otazníky kolem památkové ochrany II., Stavební fórum, 17. 3. 2003
  3. Fasádismus v hlavních městech evropských zemí: analýza fenoménu a přístup k jeho přijímání, Program Culture, projekty Programu Raphael, projekty za rok 1997, Národní památkový ústav (z iniciativy ICOMOS, Mezinárodní rady pro památky a historická sídla, se konalo mezinárodní symposium „Fasádismus“ v Paříži ve dnech 28. – 30. ledna 1999).
  4. a b c d Barbora Černá: Infografika: V Praze se ničí památky. Triky developerů nezastaví směšné pokuty, naseadresa.cz, 11. 9. 2009
  5. Tomáš Hájek: Památkáři, ekologové, téma oživení památek, Lidé města 4, 2002, 1 (7)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Josef Štulc: Fasádizmus a identita miest. Správy pamiatkovej starostlivosti 59, 1999, č. 5, s. 149-153. Res. ňom. s. 153. Fassadismus und Stadtidentität. (Paríž, 28.-30. 1. 1999).
  • Fasádizmus v hlavných mestách európskych krajín: analýza fenoménu a prístup k jeho prijímaní, Program Culture, projekty Programu Raphael, projekty za rok 1997, Národný pamiatkový ústav (z iniciatívy ICOMOS, Medzinárodnej rady pre pamiatky a historické budovy, sa konalo medzinárodné sympózium "Fasádizmus" v Paríži v dňoch 28. - 30. januára 1999).

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fasádizmus

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fasádismus na českej Wikipédii.