Klub bitkárov (film)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fight Club (film))
Klub bitkárov
Originálny názov Fight Club
Žáner Dráma / Triler
Dĺžka 139 minút
Štát USA
Pôvodný jazyk angličtina
Rok 1999
Spoločnosť Twentieth Century Fox
Rozpočet 63 miliónov USD
Zárobok 100 853 753 USD celosvetovo
Filmový štáb
Réžia David Fincher
Scenár Chuck Palahniuk (román),
Jim Uhls (dramatizácia)
Produkcia Art Linson
Ross Grayson Bell
Cean Chaffin
Hudba Dust Brothers
Kamera Jeff Cronenweth
Herecké obsadenie

Klub bitkárov je americký film z roku 1999, natočený podľa rovnomenného románu Chucka Palahniuka a režírovaný Davidom Fincherom. Herecky sa na ňom podieľali Edward Norton, Brad Pitt a Helena Bonham Carterová. Do amerických kín sa film dostal 6. októbra 1999. Film sám o sebe bol sklamaním pre distribučnú spoločnosť 20th Century Fox a kritici ho tiež prijali s obavami. Ale po vydaní DVD verzie sa o film začalo zaujímať ako publikum, pre ktoré sa stal film kultovým, tak i kritika. Napomohla tomu aj práve začínajúca expanzia trhu s DVD nosičmi.

Palahniukov román si vybrala producentka Fox 2000 Pictures Laura Ziskin, ktorá najala Uhlsa, aby napísal filmovú adaptáciu. Fincher bol vybraný kvôli jeho nadšeniu pre príbeh. S Uhlsom vytvoril scenár a požiadal o scenáristickú radu hercov a ďalších z filmového priemyslu. Natáčalo sa v Los Angeles a okolí od júla do decembra 1998. On a herci prirovnali film k filmu Rebel bez príčiny (1955) a Absolvent (1967), s témou konfliktu medzi generáciou X a hodnotovým systémom reklamy .[5][6]

Vedúcim predstaviteľom štúdia sa film nepáčil a zamýšľanú Fincherovu marketingovú kampaň reštrukturalizovali, aby sa pokúsili znížiť očakávané straty. Fight Club mal premiéru na 56. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach 10. septembra 1999 a v USA ho vydalo 15. októbra 1999 20th Century Fox. Film nesplnil očakávania štúdia v pokladni a dostal polarizované reakcie od kritikov. Bol zaradený medzi najkontroverznejšie a najdiskutovanejšie filmy 90. rokov. Fight Club však neskôr zaznamenal komerčný úspech s vydaním domáceho videa, čím sa stal kultovou klasikou a spôsobil, že médiá sa k filmu vrátili. V roku 2009, na desiate výročie, ho The New York Times nazvali „určujúcim kultovým filmom našej doby.“[7]

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh sa točí okolo života bezmenného rozprávača (Edward Norton), pracovníka automobilky. Keď sa svojmu lekárovi sťažuje na utrpenie, ktoré mu spôsobuje nespavosť, ten mu ako liečbu odporučí navštíviť podpornú skupinu pre mužov s rakovinou semenníkov, s odôvodnením aby „videl skutočné utrpenie“. Počúvne a v skupine sa stretáva s vrúcnymi objatiami a súcitom, keďže ho považujú za človeka s rovnakým údelom. Za partnera dostane Boba (Meat Loaf) a v jeho objatí sa vyplače. Táto forma terapie mu pomôže a jeho spánok sa výrazne zlepší. Povzbudený týmto vedomím začne navštevovať aj ďalšie skupiny a pomaly sa od nich stáva závislý. Po určitom čase si všimne Marlu (Helena Bonham Carterová), ktorá tiež navštevuje viaceré podporné skupiny s fingovanými problémami. Nedokážu sa dohodnúť na tom, kto bude kedy ako „turista“ navštevovať ktoré z týchto stretnutí, pohádajú sa a jeho insomnia sa vráti.

Na jednej zo služobných ciest v lietadle stretáva človeka, ktorý sa mu predstaví ako obchodník s mydlom Tyler Durden (Brad Pitt) a dá mu svoju vizitku. Pri návrate zisťuje, že jeho byt vyhorel a všetok jeho majetok je nenávratne preč. Rozhodne sa z najbližšej telefónnej búdky zavolať Tylerovi a dohodnú sa, že spolu pôjdu na drink. Tam mu jeho nový známy povie o svojom postoji ku konzumnej spoločnosti a odmietaniu prebytku materiálneho sveta. Po tom ako sa dozvie o Rozprávačovom nešťastí, začne ho Tyler podozrievať, že mal nejaké postranné úmysly pri tom pozvaní do baru, no sám ho navádza aby sa ho opýtal či u neho môže ostať. Dohodnú sa a Tyler má na oplátku jednu zvláštnu prosbu, požiada, aby ho udrel najsilnejšie ako dokáže. Hlavnému hrdinovi sa to zdá smiešne, no nakoniec pristane a začnú sa biť pred barom na parkovisku a zapáči sa im to.

Keď sa tieto ich bitky opakujú viackrát, zaujmú aj iných mužov a dohodnú sa so správcom, že môžu v podzemí baru organizovať Klub bitkárov (Fight Club), kde sa muži týždenne stretnú a bijú podľa pravidiel klubu, ktoré navrhol Rozprávač s Tylerom.

Raz v noci má Rozprávač divný sen o tom ako Tyler spí s Marlou, no na vlastné prekvapenie zisťuje, že je to pravda a že Tyler skutočné má s Marlou pomer. Rozprávač má potom s Marlou niekoľko mätúcich rozhovorov a Tyler mu zakáže povedať jej hocičo o ich spoločných aktivitách ohľadom Klubu bitkárov. Ten je zo začiatku držaný v prísnej tajnosti. Prvé pravidlo znie „Nebudeš rozprávať o Klube bitkárov“ a druhé je presne také isté, akurát s väčším dôrazom na slovo „nebudeš“. No členovia majú problém s udržaním tohto tajomstva a tak počet prívržencov klubu pomaly rastie. Začnú sa dokonca tvoriť aj ďalšie pobočky v iných mestách a štátoch. Ako sa teda klub rozrastá, Tylerovi stúpa popularita a sebavedomie ako jednému zo zakladateľov a začne medzi členmi rozširovať svoje myšlienky anarchie, nihilizmu a deštruktivizmu. Začne dokonca členom dávať domáce úlohy, ktoré sa stanú základom pre jeho Projekt Chaos, Tylerovu organizáciu namierenú proti konzumnej spoločnosti. Účastníci projektu ničia obchody, ochromujú spoločnosť a šíria propagandu. Rozprávačovi sa nepáči, že Projekt Chaos vznikol bez neho a jeho aktivity ho začínajú znepokojovať. Navyše je z nich vynechávaný a kvôli tomu všetkému sa poháda s Tylerom. Počas jednej cesty autom v daždi sa hádajú a Tyler sa zrazu rozhodne, že nechá auto naschvál havarovať. Rozprávač prežije, ale Tyler zmizne.

Pohár pretečie, keď Boba zabijú na jednej z misií Projektu Chaos. Rozprávač sa rozhodne, že to musí ukončiť. Keď potom prehľadá Tylerovu izbu a nájde útržky leteniek, začne sledovať Tylerove kroky z mesta do mesta. Zisťuje, že Klub bitkárov a Projekt Chaos sa rozšírili po celých Štátoch. No Tylera sa mu nedarí nájsť, vždy má pocit, že mu je v pätách, že tam kde je on, bol Tyler pred pár dňami, no nemôže ho chytiť. Dôležitým sa stane moment, keď mu barman v jednom bare s počudovaním nad tým, že to nevie, povie, že on sám ho navštívil iba pred pár dňami. Zmätený skončí vo svojej hotelovej izbe, odkiaľ zavolá Marlu a tá ho v rozhovore osloví Tyler. Zrazu sa v jeho izbe objaví sám priateľ, ktorého tak beznádejne hľadal. Začnú si vysvetľovať, čo sa vlastne deje. Po tom ako si Rozprávač uvedomí niektoré nezrovnalosti v minulosti, vyjavia sa mu spomienky a pochopí, čo sa mu Tyler snaží povedať, prichádza k odhaleniu, že Tyler Durden je jeho vlastné druhé „ja“, že je rozdvojenou osobnosťou. Prichádza k vedomiu, že „Tyler“ konal svoje aktivity, kým on si myslel, že spí alebo kým si myslel, že ho vidí ako samostatnú osobu. Po tomto zistení Rozprávač upadne do bezvedomia a keď sa zobudí a odhlasuje sa z hotela, zisťuje, že mu účtujú aj telefonáty v dobe, keď si bol istý, že spal.

Rozhodne sa informovať o „Tylerových“ plánoch vyhodiť firmu na správu kreditných kariet do vzduchu. No zisťuje, že dokonca aj policajti, ktorí ho vypočúvajú, sú členmi Projektu Chaos. Zisťuje taktiež, že im dal presné pokyny, čo spraviť, ak by hociktorí z nich alebo dokonca aj on sám, „Tyler“, zradil. Pokúsia sa ho vykastrovať, no podarí sa mu utiecť. Uteká do garáže jednej kancelárskej budovy, aby zneškodnil bomby, ktoré sú tam uložené. Ako sa snaží jednu z nich odstaviť, objaví sa „Tyler“. Rozprávačovi sa ju podarí zneškodniť, no nedostane sa k ostatným, lebo „Tyler“ sa rozhnevá a potlačí v sebe osobnosť hlavného hrdinu. Odtiahne ho na vyššie poschodie a priviaže ho k stoličke, z ktorej má výhľad na ďalšie budovy, ktoré budú zničené.

„Tyler“ začne vysvetlovať s pištoľou v ruke, kým Rozprávač sedí na stoličke. No uvedomuje si, že „Tyler“ a on sú jedna a tá istá osoba a tak sa snaží, aby zbraň v „Tylerovej“ ruke bola v skutočnosti v jeho ruke. Potom si uvedomí, že „Tylera“ už nepotrebuje, že je skôr hrozbou. Strčí si zbraň do úst a prestrelí si líce. „Tyler“ padne k zemi so smrteľnou ranou na temene hlavy. Rozprávačovo zranenie však nie je smrteľné a keď potom prídu členovia Projektu Chaos aj s Marlou, nechajú ju s ním samú.

Rozprávač vysvetľuje Marle, že sa postrelil a že ho stretla vo „veľmi zvláštnom čase jeho života“. Film sa končí tým, že sa držia za ruky a pozerajú ako budovy jedna za druhou explodujú.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]