Preskočiť na obsah

František Xaver Brixi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Xaver Brixi
český hudobný skladateľ
Narodenie2. január 1732
Praha, Česko
Úmrtie14. november 1771 (39 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Xaver Brixi

František Xaver Brixi (* 2. január 1732, Praha – † 14. november 1771, tamtiež)[1] patrí medzi najvýznamnejších českých skladateľov, ktorí pôsobili v 18. storočí. Štýlovo sa svojou tvorbou radí k hudobnému predklasicizmu a ranému klasicizmu. Svojimi kompozičnými postupmi veľmi ovplyvnil svojich súčasníkov. Jeho diela možno nájsť takmer v každej českej chrámovej alebo zámockej zbierke historických hudobnín ako aj v mnohých zahraničných fondoch.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

František Xaver Brixi pochádzal z rozvetvenej hudobníckej rodiny.[1] Ako syn slávneho pražského organistu Šimona Brixiho vyštudoval hudobne zamerané piaristické gymnázium v Kosmonosoch (1744 - 1748), kde bol jeho inštruktorom Václav Kalous (1715 - 1786), rehoľným menom P. Simone à Sancto Bartholomeo.[1] Po roku 1750 pôsobil v mnohých pražských chrámoch ako organista (aj v kostole sv. Mikuláša na Malej Strane).[1] Medzi uznávaných skladateľov sa zaradil veľmi skoro, o čom svedčia početné skladby, uvádzané v rokoch 17581771 na každoročných svätojánskych slávnostiach, ktoré sa usporadúvali na lodiach blízko Karlovho mostu.

Roku 1759 sa stal kapelníkom katedrály sv. Víta na Hradčanoch.[1] Túto, v tom čase snáď najvýznamnejšiu funkciu v pražskom hudobnom živote zastával až do svojej smrti. Súčasne pôsobil ako organista v kláštore benediktínok v chráme sv. Jiří, ktorý je tiež na Hradčanoch.[1] Chýr o jeho umení prenikol veľmi skoro aj do zahraničia. V Poľsku, Rakúsku aj na západe Nemecka patril v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch k najhranejším autorom chrámovej hudby. Mníchovskí jezuiti od neho niekoľko rokov objednávali hudbu k duchovným drámam. 167 jeho diel je dodnes v opisoch zachovaných v kláštore cisterciánov v Ottobeurene.

Aj keď žil ešte v čase baroka, jeho hudba je predzvesťou klasicizmu - v jeho skladbách sa objavujú nové prvky: presvetlenie výrazu, svieže rytmické cítenie a premyslenosť stavby, teda postupy typické pre hudbu klasicizmu. V tom tiež spočíva jeho najväčší objaviteľský prínos a význam. Brixi často uplatňoval synkopy a trioly a stálym kombinovaním najrôznejších rytmických útvarov, nepravidelnosťami a presahmi sa vyhýbal jednotvárnosti, do ktorej upadalo mnoho jeho súčasníkov, ktorých prevyšoval aj zložitejšou harmóniou a pestrofarebnosťou formálneho členenia. Jeho skladby sú plné vnútorného napätia, ktoré im dodával dôrazom na hudobný výraz skladby, čo v tom čase rozhodne nebolo bežné.

Počas svojho života skomponoval obrovské množstvo skladieb (okolo 500). Ide prevažne o cirkevnú hudbu (viac ako sto omší a ďalších takmer 300 skladieb vrátane oratórií, smútočných omší, litánií, orgánových skladieb, koncertov a podobne). V českých krajoch a mnohých krajoch Európy patrili Brixiho skladby počas celej druhej polovice 18. storočia k najhranejším.

Zo sekulárnych skladieb dodnes zaujíma významé miesto jeho päť koncertov pre organ-čembalo a orchester, dve suity pre čembalo, programová hudba Bitva u vsi Plaňany a viaceré svetské skladby pre organ.[1] Obe Brixiho Prelúdiá (C a F) sú zapísané v tzv. Bakovské knížce, ktorú si zaobstaral regenschori Jiří Ignác Linek. Je v nej zapísaných 18 skladieb uvádzajúcich ako autora Františeka Xavera Brixiho.[1] Praeludium C dur F. X. Brixiho je v Bakovské knížce nazývané Praeludium ex C Franciscus Xavery Brixy. Zápis je až na niekoľko evidentne chýbajúcich ligatúrových oblúčikov veľmi starostlivý a čistý.[1] Praeludium F autora neuvádza. Vzhľadom na to, že je toto prelúdium zapísané v medzi skladbami pripísaných Briximu a má nápadnú podobnosť s inými Brixiho skladbami, dá sa mu prisúdiť autorstvo tohto prelúdia. Improvizačný charakter má aj mnoho ďalších Brixiho skladieb.[1] Zo zápisu vyplýva, že niekoľkých miestach by mali byť trilky. Takty 34 a 43 obsahujú zápis harmónie generálbasom.[1] Skladba nazvaná Seykorka (sýkorka) je časťou čembalovej suity. To však nevylučuje hru tejto skladby na organe. Prameň skladby je nezistiteľný.[1] Súčasné znenie skladby Seykorka vychádza z publikácie Čtení a hra z partitur autorov Petra Ebena a Jarmila Burkhausera.[1] Ľavá ruka je v publikácii notovaná z pedagogických dôvodu v niektorých taktoch v altovom C kľúči.[1] Skladba má charakter menuetu.[1]

Zomrel pomerne mladý, zrejme na tuberkulózu.

Najvýznamnejšie skladby

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Missa integra d moll
  • Opus patheticum de septem doloribus Beatae Marae Virginis
  • Concerto in D major
  • Judas Iscariothes - Oratorium pro die sacro Parasceves
  • Missa solemnis D dur -mše pro sóla, sbor, orchestr a varhany
  • Litanie de seto Benedieto
  • Confiteor Tibi Domine
  • Sinfonia in D
  • Bitevní sinfonie
  • Fuga in A minor
  • Pastoral in C major
  • Preludium C Dur
  • Regina coeli

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j k l m n o THON, Tomáš. Skvosty varhanní hudby starých českých mistrů. 1.. vyd. Opava : ARTTHON, 1998.