Gărbavijat most (Triavna)
| Gărbavijat most | |
 pohľad na most zo severovýchodu | |
| Iné názvy | Kivgirenijat most |
|---|---|
| Základné údaje | |
| Štát |  Bulharsko |
| Mesto | Triavna |
| Premosťuje | Drianovska reka |
| Architekt | Dimităr Sergiuv |
| Začiatok výstavby | 1844 |
| Koniec výstavby | 1845 |
| Otvorený | 1845 |
| Súradnice | 42°51′59″S 25°29′20″V / 42,866262°S 25,4889097°VSúradnice: 42°51′59″S 25°29′20″V / 42,866262°S 25,4889097°V |
| Parametre | |
| Materiál | pieskovec |
| Dĺžka | 25 metrov |
| Max. rozpätie | 5,50 metra |
| Šírka | 4 metre |
| Poloha | |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Commons | Gărbavijat most |
Gărbavijat most (bulh. Гърбавият мост, doslova Hrbatý most),[1][2][3][4] alebo Kivgirenijat most (bulh. Кивгиреният мост, doslova Kamenný most),[1][2][5] prípadne aj Gornijat most (bulh. Горният мост, doslova Horný most),[1] alebo Starinnijat most (bulh. Старинният мост, doslova Starý most)[6] je kamenný most z polovice 19. storočia na rieke Trevnenska reka, ktorý sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[1][2][3][5][4]
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[2][6]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Gărbavijat most sa nachádza v historickej časti mesta Triavna. Je súčasťou súboru budov historického námestia „Ďado Nikola“ (bulh. площад „Дядо Никола“ – ploštad „Ďado Nikola“, doslova námestie deda Nikolu).[6] Prepája historický architektonický ansábel na námestí s architektonickým historickým ansáblom budova na ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“, doslova ulica P. R. Slavejkova) na ktorú z námestia vedie.[5]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba mostu prebehla v rokoch 1844 – 1845[5][4] (literatúra uvádza aj roky 1842 – 1845).[1] Most bol postavený ako náhrada dreveného mostu, ktorý na mieste už stál predtým.[1]
V roku 1967 získal most štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.[6][2] Na moste prebehli niekoľkokrát reštauračné práce a to v rokoch 1972 – 1975,[2] v roku 2000[1] a v roku 2013.[2]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Autorom stavby je trevnenský staviteľský majster Dimităr Sergiuv.[5][4][2]
Most je postavený zo žltého pieskovca.[1][2] Je dlhý 25 metrov a široký 4 metre.[1] Je symetrický s tromi mostnými oblúkmi.[1][2] Centrálny mostný oblúk je široký 5,50 metra a menšie postranné oblúky sú široké približne 2 metre.[2]
Vo vrchnej časti je most zakončený parapetom z kamenných dosiek, ktoré sú spojené dokopy železnými skobami, pričom spoje sú zaliate olovom.[1][2] V centrálnej časti mostu sú dve protiľahlé kamenné dosky vyššie s polkruhovým zakončením a s reliéfovou výzdobou z vnútornej strany (z vonkajšej strany sú hladké).[1][2] Tieto centrálne kamenné dosky sú vysoké približne 1,60 metra.[2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu,[6][2] súčasť pamiatkovo chráneného architektonického ansábla Centralnijat ploštad.[6]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[6]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Starinnijat most (bulh. Старинният мост, doslova Starý most)
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na most zo severu -
pohľad na most z juhu -
na moste – pohľad zo západu na východ od ulice P. R. Slavejkov k historickému námestiu -
na moste – pohľad z východu na západ od historického námestia k ulici P. R. Slavejkov -
centrálna časť mostu -
ozdobná kamenná doska v centrálnej časti mostného parapetu -
detailný pohľad na centrálny mostný oblúk -
detailný pohľad na jeden z bočných mostných oblúkov -
detail z fasády
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l ANTONOV, Aleksandăr. Kamennite mostove v Bălgarija XV – XX vek. Sofia : Universitetsko izdatelstvo "Sv. Kliment Ochridski", 2018. 340 s. ISBN 978-954-07-4144-4. S. 294 – 296.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 29 – 30.
- ↑ a b STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 474.
- ↑ a b c d BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 12.
- ↑ a b c d e DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 17.
- ↑ a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gărbavijat most (Triavna)
