Preskočiť na obsah

Triavna (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Triavna
Трявна
mesto
centrálna historická časť mesta s mostom, hodinovou vežou a ansáblom obrodeneckých domov
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Gabrovo
Okres Triavna
Nadmorská výška 440 m n. m.
Súradnice 42°51′58″S 25°29′31″V / 42,866101°S 25,491912°V / 42.866101; 25.491912
Rozloha 16,122 km² (1 612 ha)
Obyvateľstvo 8 352 (2023) [1]
Hustota 518,05 obyv./km²
PSČ 5350
Tel. predvoľba 0677
Poloha v Bulharsku
Poloha v Bulharsku
Wikimedia Commons: Tryavna
Webová stránka: www.tryavna.bg
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Triavna (bulh. Трявна) je mesto ktoré sa nachádza v severnom Bulharsku v gabrovskej oblasti.[2][3][4][5][6] Je centrom rovnomenného okresu[6][2][3][4] s ďalšími 105 obývanými miestami[2] – mestom Plačkovci a 104 dedinami.[4] Poštový kód mesta 5350 je a telefónna predvoľba je 0677.[6]

Mesto má pridelený štatút horského rezortu miestneho významu.[2] Historická obrodenecká časť mesta je vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]

Historické názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

V osmanských registroch zo 16. a 17. storočia sa mesto spomína pod názvom Tărnava (bulh. Търнава).[2]

Trevnenska reka na území mesta

Triavna leží na Trevnenskej reke[3][2] na severnom úpätí horského celku Trevnenska planina (časť staroplaninského podcelku Stredná Stará planina).[3][2] Nachádza sa v nadmorskej výške približne 440 m n. m.[3] a jej rozloha je 16,122 km².[6]

Vzdialenosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Triavna leží približne 21 – 22 kilometrov východne od oblastného centra, mesta Gabrovo,[2][3] približne 45 – 50 kilometrov od Veliko Tărnova,[3][4] 250 kilometrov od Sofie, 230 kilometrov od Varny, 150 kilometrov od Plovdivu a Ruse a okolo 300 kilometrov od Vidinu.[4]

Klíma je mierna kontinentálna.[2] Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 806 mm.[2]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj počtu obyvateľov

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Počet obyvateľov
1946 4 355[3]
2011 9 426[3]
2013 9 054[6]
2023 8 352[7]

Najstaršie archeologické vykopávky z okolia mesta pochádzajú z tráckeho obdobia.[2]

Triavna samotná vznikla pravdepodobne ako malá osada niekedy v priebehu 12. storočia[3] počas existencie Druhej bulharskej ríše.[2]

Pravdepodobne vznikla po roku 1195 pri pôvodnom trevnenskom Chráme svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený po historickom víťazstve bratov Asenovcov (bulharský panovnícky rod v období Druhého bulharského cárstva) nad byzantským cisárom Izákom II. v bitke v Trevnenskom priesmyku v roku 1190.[4][2] S najväčšou pravdepodobnosťou ju nechal založiť bulharský cár Kalojan.[2]

Prvá písomná zmienka o Triavne (ako o pomenovanom osídlenom mieste) pochádza z osmanského daňového registra z roku 1565[5][2][4] a druhá z registra Nikopolského sandžaku z roku 1659. V obidvoch registroch je zmienená pod názvom Tărnava.[2] V časoch Osmanskej ríše mali obyvatelia Triavny uloženú povinnosť strážiť a ochraňovať horský priesmyk v ktorom mesto leží.[2][4] V priebehu 16. storočia mala Triavna približne 500 obyvateľov.[4] Už v priebehu 17. storočia existovali v Triavne prvé bulharské chrámové školy.[2] V tomto storočí sa Triavna začala rýchlo rozrastať pričom v tom čase pozostávala z približne 500 domov.[5] V priebehu 18. storočia sa Triavna stala jedným z najvýznamnejších hospodárskych a kultúrno-osvetových bulharských obrodeneckých centier.[2][3] Patrila zároveň k najväčším mestám regiónu.[5] Prelom 18. a 19. storočia sa dá takisto považovať za obdobie vzniku tzv. trevnenskej umeleckej školy.[2][3]

V roku 1798 bolo mesto viackrát napadnuté kărdžalijcami (lúpežné turecké ozbrojené oddiely).[2][5][4] V rámci nájazdov bolo vykradnuté a vypálené.[4][5] Podľa zápiskov trevnenského kronikára popa Jovča zostala v Triavne stáť len asi štvrtina domov (v priebehu necelých 50 rokov však bolo mesto plne obnovené).[5] Obchodný rozvoj pokračoval aj v priebehu 19. storočia a rezbárski majstri začali zakladať svoje gildy.[2] V roku 1814 bola postavená hodinová veža a v roku 1819 bol nanovo postavený Chrám svätého Michala archanjela.[4] V roku 1839 bola v Triavne otvorená prvá vzájomná škola. V roku 1846 spoločné obchodné združenie založili zografi. V roku 1847 bol v meste založený knižný archív z ktorého sa neskôr stala knižnica. V roku 1848 bola otvorená prvá tzv. triedna škola a v roku 1855 prvá dievčenská škola v meste. Produkty vyrobené v meste boli exportované a predávané na významných trhoch v Uzundžove a v Eski Džamiji (dnes Tărgovište).[2] Triavna sa tak v priebehu 19. storočia opäť stala významným remeselno-obchodným centrom.[5]

Mesto udržiavalo bohaté a významné obchodné styky nielen v rámci Osmanskej ríše, ale aj v zahraničí, predovšetkým s Ruskou ríšou, s Valašskom a s Moldavským kniežatstvom.[5] O vyspelosti mesta svedčia zápisky rakúsko-uhorského vedca Felixa Kanitza z roku 1871, ktorý v nich Triavnu prirovnal k bulharskému Norimbergu[5][2] a napočítal v nej 100 kováčskych dielní, 40 holičov, 12 nožiarov a veľké množstvo dielní trevnenských rezbárskych majstrov.[2] V priebehu 19. storočia dosiahol počet obyvateľov Triavny približne 4000 ľudí.[4] V roku 1871 bolo v meste zároveň založené prvé komunitné centrum Trudoľubie.[2]

V roku 1872 založil Vasil Levski spolu s Caňom Zacharievom v Triavne miestnu bunku revolučného výboru.[2] V priebehu aprílového povstania v roku 1876 Trevnenci vyhlásili povstanie 5. mája. Povstania sa ich zúčastnilo približne 50, pričom sa odišli zúčastniť bojov v gabrovskom regióne pri dedinách Jančevci a Nova machala.[2] Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878 sa z Triavny a okolia zúčastnilo 216 dobrovoľníkov, ktorí pôsobili v rámci bulharských opolčencov a štyria dôstojníci, ktorí pôsobili vo vedúcich postoch priamo v ruskej armáde.[2] Ruské vojská sa do Triavny dostali už 29. júna 1877.[2] V priebehu decembra toho istého roku mestom ešte prešla divízia generála N. I. Sviatopolka-Mirského.[2]

Po oslobodení Bulharska v roku 1878[3][2] bolo založených niekoľko spolkov. Išlo o lovecký spolok Sokol založený v roku 1897, rybársky spolok Balkanska mrena založený v roku 1902, v tom istom roku založený turistický spolok Planinec a športový spolok Triavna založený v roku 1922, ktorý vznikol spojením troch športových klubov.[2] Začal sa taktiež rozvíjať textilný priemysel.[3] V roku 1910 bola v Triavne otvorená železničná stanica.[3]

V roku 1963 mesto získalo štatút horského rezortu[4][2] miestneho významu.[2]

V roku 1971 boli k mestu priradené[2][3] bývalá dedina Božkovci a[2] osady[2][3] Dimiev chan, Radanci, Stojanovci a Chitrevci.[2]

V roku 1979 bola historická obrodenecká časť Triavny vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Gărbavijat most

Významné je poľnohospodárstvo v rámci ktorého sú zastúpené pestovanie zemiakov,[3][2] krmovín,[2] ovocinárstvo, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2][3]

V meste je zastúpený taktiež strojárenský priemysel,[3][2] textilný priemysel[2] (predovšetkým spracovanie vlny a výroba vlnených výrobkov),[3][2] drevospracujúci priemysel[2] a nábytkárstvo.[3][2]

Kultúrne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na trevnenskú hodinovú vežu
Pohľad na Slavejkovov dom v Triavne

Historická obrodenecká časť mesta je od roku 1979 vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu[2] pod názvom Starinnata čast na grad Triavna i architekturnijat i istoričeskijat ansambăl Angel Kănčev (bulh. Старинната част на град Трявна и архитектурният и историческият ансамбъл Ангел Кънчев, doslova Stará časť mesta Triavna a architektonický a historický ansábel Angel Kănčev).[8] Na území mesta Triavna sa nachádza niekoľko desiatok objektov so štatútom kultúrnej pamiatky.[9] Celkovo ide o viac ako 130 stavieb.[2]

Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti mesta patria napríklad:[9]

V meste sa nachádza aj viacero pamätníkov a pamätných dosiek.[2]

V Triavne sa nachádza unikátne Špecializované múzeum rezbárskeho a zografského umenia,[10][2] ktoré pozostáva z celkovo desiatich objektov. Sú nimi:[10]

V meste sa taktiež nachádzajú dve komunitné centrá (z toho jedno založené Vasilom Levským a Angelom Kănčevom), kultúrny dom a knižnica.[2]

Triavna je hostiteľom pravidelných kultúrnych akcií, akými sú napríklad kultúrne sviatky pod názvom Slavejkovi dni, každoročný kultúrny sviatok remesiel a umení, alebo medzinárodné plénum drevoplastiky Oblog v Triavna.[2]

Od roku 1963 má mesto Triavna pridelený štatút horského[2] klimatického[3] rezortu[3][2] miestneho významu.[2] V meste sa nachádzajú liečebné a relaxačné domy, hotely, ako aj detské sanatórium.[3]

Infraštruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V Triavne sa nachádza železničná stanica na významnej železničnej trati na trase Veliko Tărnovo – Stara Zagora – Podkova.[2] Táto železničná trať spája mesto s významnými prestupnými stanicami v Starej zagore v južnom Bulharsku a v Gornej Oriachovici v severnom Bulharsku.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. https://www.grao.bg/tna/isnt41nm-15-06-2023-2.txt
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf bg bh bi bj bk bl bm bn bo bp bq br bs bt bu bv bw bx by bz ca cb KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 11. SON – UNI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-33-3. S. 4482 – 4485.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 556 – 557.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 3 – 9.
  5. a b c d e f g h i j BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 6.
  6. a b c d e Град Трявна [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
  7. grao.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
  8. Министерство на културата на Република България. РЕЗЕРВАТИ [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
  9. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h i j k Институт за приложна музеология. Специализиран музей за резбарско и зографско изкуство - Трявна [online]. museology.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]