Triavna (mesto)
| Triavna | ||
| Трявна | ||
| mesto | ||
 centrálna historická časť mesta s mostom, hodinovou vežou a ansáblom obrodeneckých domov
| ||
|
||
| Štát |  Bulharsko
| |
|---|---|---|
| Oblasť | Gabrovo | |
| Okres | Triavna | |
| Nadmorská výška | 440 m n. m. | |
| Súradnice | 42°51′58″S 25°29′31″V / 42,866101°S 25,491912°V | |
| Rozloha | 16,122 km² (1 612 ha) | |
| Obyvateľstvo | 8 352 (2023) [1] | |
| Hustota | 518,05 obyv./km² | |
| PSČ | 5350 | |
| Tel. predvoľba | 0677 | |
  Poloha v Bulharsku
| ||
| Wikimedia Commons: Tryavna | ||
| Webová stránka: www.tryavna.bg | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Triavna (bulh. Трявна) je mesto ktoré sa nachádza v severnom Bulharsku v gabrovskej oblasti.[2][3][4][5][6] Je centrom rovnomenného okresu[6][2][3][4] s ďalšími 105 obývanými miestami[2] – mestom Plačkovci a 104 dedinami.[4] Poštový kód mesta 5350 je a telefónna predvoľba je 0677.[6]
Mesto má pridelený štatút horského rezortu miestneho významu.[2] Historická obrodenecká časť mesta je vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]
Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]
V osmanských registroch zo 16. a 17. storočia sa mesto spomína pod názvom Tărnava (bulh. Търнава).[2]
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Triavna leží na Trevnenskej reke[3][2] na severnom úpätí horského celku Trevnenska planina (časť staroplaninského podcelku Stredná Stará planina).[3][2] Nachádza sa v nadmorskej výške približne 440 m n. m.[3] a jej rozloha je 16,122 km².[6]
Vzdialenosti[upraviť | upraviť zdroj]
Triavna leží približne 21 – 22 kilometrov východne od oblastného centra, mesta Gabrovo,[2][3] približne 45 – 50 kilometrov od Veliko Tărnova,[3][4] 250 kilometrov od Sofie, 230 kilometrov od Varny, 150 kilometrov od Plovdivu a Ruse a okolo 300 kilometrov od Vidinu.[4]
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Klíma je mierna kontinentálna.[2] Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty 806 mm.[2]
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1946 | 4 355[3] |
| 2011 | 9 426[3] |
| 2013 | 9 054[6] |
| 2023 | 8 352[7] |
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie archeologické vykopávky z okolia mesta pochádzajú z tráckeho obdobia.[2]
Triavna samotná vznikla pravdepodobne ako malá osada niekedy v priebehu 12. storočia[3] počas existencie Druhej bulharskej ríše.[2]
Pravdepodobne vznikla po roku 1195 pri pôvodnom trevnenskom Chráme svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený po historickom víťazstve bratov Asenovcov (bulharský panovnícky rod v období Druhého bulharského cárstva) nad byzantským cisárom Izákom II. v bitke v Trevnenskom priesmyku v roku 1190.[4][2] S najväčšou pravdepodobnosťou ju nechal založiť bulharský cár Kalojan.[2]
Prvá písomná zmienka o Triavne (ako o pomenovanom osídlenom mieste) pochádza z osmanského daňového registra z roku 1565[5][2][4] a druhá z registra Nikopolského sandžaku z roku 1659. V obidvoch registroch je zmienená pod názvom Tărnava.[2] V časoch Osmanskej ríše mali obyvatelia Triavny uloženú povinnosť strážiť a ochraňovať horský priesmyk v ktorom mesto leží.[2][4] V priebehu 16. storočia mala Triavna približne 500 obyvateľov.[4] Už v priebehu 17. storočia existovali v Triavne prvé bulharské chrámové školy.[2] V tomto storočí sa Triavna začala rýchlo rozrastať pričom v tom čase pozostávala z približne 500 domov.[5] V priebehu 18. storočia sa Triavna stala jedným z najvýznamnejších hospodárskych a kultúrno-osvetových bulharských obrodeneckých centier.[2][3] Patrila zároveň k najväčším mestám regiónu.[5] Prelom 18. a 19. storočia sa dá takisto považovať za obdobie vzniku tzv. trevnenskej umeleckej školy.[2][3]
V roku 1798 bolo mesto viackrát napadnuté kărdžalijcami (lúpežné turecké ozbrojené oddiely).[2][5][4] V rámci nájazdov bolo vykradnuté a vypálené.[4][5] Podľa zápiskov trevnenského kronikára popa Jovča zostala v Triavne stáť len asi štvrtina domov (v priebehu necelých 50 rokov však bolo mesto plne obnovené).[5] Obchodný rozvoj pokračoval aj v priebehu 19. storočia a rezbárski majstri začali zakladať svoje gildy.[2] V roku 1814 bola postavená hodinová veža a v roku 1819 bol nanovo postavený Chrám svätého Michala archanjela.[4] V roku 1839 bola v Triavne otvorená prvá vzájomná škola. V roku 1846 spoločné obchodné združenie založili zografi. V roku 1847 bol v meste založený knižný archív z ktorého sa neskôr stala knižnica. V roku 1848 bola otvorená prvá tzv. triedna škola a v roku 1855 prvá dievčenská škola v meste. Produkty vyrobené v meste boli exportované a predávané na významných trhoch v Uzundžove a v Eski Džamiji (dnes Tărgovište).[2] Triavna sa tak v priebehu 19. storočia opäť stala významným remeselno-obchodným centrom.[5]
Mesto udržiavalo bohaté a významné obchodné styky nielen v rámci Osmanskej ríše, ale aj v zahraničí, predovšetkým s Ruskou ríšou, s Valašskom a s Moldavským kniežatstvom.[5] O vyspelosti mesta svedčia zápisky rakúsko-uhorského vedca Felixa Kanitza z roku 1871, ktorý v nich Triavnu prirovnal k bulharskému Norimbergu[5][2] a napočítal v nej 100 kováčskych dielní, 40 holičov, 12 nožiarov a veľké množstvo dielní trevnenských rezbárskych majstrov.[2] V priebehu 19. storočia dosiahol počet obyvateľov Triavny približne 4000 ľudí.[4] V roku 1871 bolo v meste zároveň založené prvé komunitné centrum Trudoľubie.[2]
V roku 1872 založil Vasil Levski spolu s Caňom Zacharievom v Triavne miestnu bunku revolučného výboru.[2] V priebehu aprílového povstania v roku 1876 Trevnenci vyhlásili povstanie 5. mája. Povstania sa ich zúčastnilo približne 50, pričom sa odišli zúčastniť bojov v gabrovskom regióne pri dedinách Jančevci a Nova machala.[2] Rusko-tureckej osloboditeľskej vojny v rokoch 1877 – 1878 sa z Triavny a okolia zúčastnilo 216 dobrovoľníkov, ktorí pôsobili v rámci bulharských opolčencov a štyria dôstojníci, ktorí pôsobili vo vedúcich postoch priamo v ruskej armáde.[2] Ruské vojská sa do Triavny dostali už 29. júna 1877.[2] V priebehu decembra toho istého roku mestom ešte prešla divízia generála N. I. Sviatopolka-Mirského.[2]
Po oslobodení Bulharska v roku 1878[3][2] bolo založených niekoľko spolkov. Išlo o lovecký spolok Sokol založený v roku 1897, rybársky spolok Balkanska mrena založený v roku 1902, v tom istom roku založený turistický spolok Planinec a športový spolok Triavna založený v roku 1922, ktorý vznikol spojením troch športových klubov.[2] Začal sa taktiež rozvíjať textilný priemysel.[3] V roku 1910 bola v Triavne otvorená železničná stanica.[3]
V roku 1963 mesto získalo štatút horského rezortu[4][2] miestneho významu.[2]
V roku 1971 boli k mestu priradené[2][3] bývalá dedina Božkovci a[2] osady[2][3] Dimiev chan, Radanci, Stojanovci a Chitrevci.[2]
V roku 1979 bola historická obrodenecká časť Triavny vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu.[2]
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Významné je poľnohospodárstvo v rámci ktorého sú zastúpené pestovanie zemiakov,[3][2] krmovín,[2] ovocinárstvo, ako aj chov hospodárskych zvierat.[2][3]
V meste je zastúpený taktiež strojárenský priemysel,[3][2] textilný priemysel[2] (predovšetkým spracovanie vlny a výroba vlnených výrobkov),[3][2] drevospracujúci priemysel[2] a nábytkárstvo.[3][2]
Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Historická obrodenecká časť mesta je od roku 1979 vyhlásená za architektonicko-historickú rezerváciu[2] pod názvom Starinnata čast na grad Triavna i architekturnijat i istoričeskijat ansambăl Angel Kănčev (bulh. Старинната част на град Трявна и архитектурният и историческият ансамбъл Ангел Кънчев, doslova Stará časť mesta Triavna a architektonický a historický ansábel Angel Kănčev).[8] Na území mesta Triavna sa nachádza niekoľko desiatok objektov so štatútom kultúrnej pamiatky.[9] Celkovo ide o viac ako 130 stavieb.[2]
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti mesta patria napríklad:[9]
- Kostoly
- Chrám svätého Michala archanjela[9][2][3] z roku 1819[3]
- Chrám svätého Juraja[9][2][3] z roku 1852
- Cárska kaplnka z roku 1944[2]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na centrálnom námestí Kapitan ďado Nikola
- Dom Kăňa Kamburova[9]
- Furnata[9]
- Kafeneto
- Rajkovov dom[2][9][3] – s múzejnou expozíciu venovanou životnému štýlu v Triavne v minulosti[2]
- Dom popa Jovča[9]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na ulici Petko R. Slavejkov
- Kirevov dom[9]
- Dom Dimităra Sergiuva[9]
- Dom Caňa Zacharieva[9]
- Dom Caňa Šiškova[9]
- Daskalovov dom[2][9][3] – z roku 1808[3] s múzejnou expozíciu venovanou rezbárskemu a zografskému umeniu[2]
- Slavejkovov dom[2][9][3] – s múzejnou expozíciou venovanou životu a dielu P. R. Slavejkova[2]
- Dom Dragošina Marangozova[9]
- Kalinčevov dom[9][3]
- Dom Nikolu Stojčeva[9]
- Dom Vasila Michaleva[9]
- Dom Ďada Dobriho[9][3]
- Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva[9]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu na námestí Angel Kănčev
- Dom Angela Kănčeva[9]
- Dom Stefana Pandurského[9]
- Kazasovov dom[9]
- Pop-Angelovov dom[9][2] – najstaršia budova v meste[2][3]
- Obrodenecké domy v rámci architektonického ansáblu Kačabunskata machala
- Ďalšie obrodenecké domy
- Dom chán Kojča Koľy Doninovej – obrodenecký dom na ulici Stara planina[9]
- Dom popa Koja Vitanova – obrodenecký dom v miestnej časti Tepavicite[9]
- Fontány
- Ďalšie pamiatky
- Gărbavijat most – historický kamenný most[9][2][3]
- Starijat most – historický kamenný most[9]
- trevnenská hodinová veža[9][2][3]
- Slavejkovova škola[9][2][3] – jedna za najstarších sekulárnych škôl na území Bulharska[2]
- Stará ulica[9]
V meste sa nachádza aj viacero pamätníkov a pamätných dosiek.[2]
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
V Triavne sa nachádza unikátne Špecializované múzeum rezbárskeho a zografského umenia,[10][2] ktoré pozostáva z celkovo desiatich objektov. Sú nimi:[10]
- Slavejkovova škola[2][10]
- Dom Angela Kănčeva[10]
- Daskalovov dom[2][10]
- Slavejkovov dom[2][10]
- Rajkovov dom[2][10]
- Galéria Kazakov[10]
- Múzeum ázijského a afrického umenia[2]
- Pop-Angelovov dom[10]
- Umelecká galéria[10]
- Múzeum Trevnenská ikonopisná škola[10][2]
V meste sa taktiež nachádzajú dve komunitné centrá (z toho jedno založené Vasilom Levským a Angelom Kănčevom), kultúrny dom a knižnica.[2]
Triavna je hostiteľom pravidelných kultúrnych akcií, akými sú napríklad kultúrne sviatky pod názvom Slavejkovi dni, každoročný kultúrny sviatok remesiel a umení, alebo medzinárodné plénum drevoplastiky Oblog v Triavna.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1963 má mesto Triavna pridelený štatút horského[2] klimatického[3] rezortu[3][2] miestneho významu.[2] V meste sa nachádzajú liečebné a relaxačné domy, hotely, ako aj detské sanatórium.[3]
Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
V Triavne sa nachádza železničná stanica na významnej železničnej trati na trase Veliko Tărnovo – Stara Zagora – Podkova.[2] Táto železničná trať spája mesto s významnými prestupnými stanicami v Starej zagore v južnom Bulharsku a v Gornej Oriachovici v severnom Bulharsku.[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na Chrám svätého Michala archanjela -
pohľad na dom Dimităra Sergiuva -
-
pohľad na dom Kăňa Kamburova s trevnenskou hodinovou vežou v pozadí -
pohľad na trevnenský Gărbavijat most -
pohľad na dom-mýtnicu Aleksiho Bojadžieva -
pohľad na Pop-Angelovov dom -
pohľad na dom Dragošina Marangozova -
pohľad na tzv. kafeneto
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://www.grao.bg/tna/isnt41nm-15-06-2023-2.txt
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf bg bh bi bj bk bl bm bn bo bp bq br bs bt bu bv bw bx by bz ca cb KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 11. SON – UNI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-33-3. S. 4482 – 4485.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. 624 s. ISBN 978-619-152-142-5. S. 556 – 557.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 3 – 9.
- ↑ a b c d e f g h i j BOSILKOV, Ľuben; GORANOVA, Lidija. Magičnata Triavna. Veliko Tarnovo : Izdatelstvo „Bosilkoff“, 2004. 48 s. ISBN 954-90992-9-6. S. 6.
- ↑ a b c d e Град Трявна [online]. bg.guide-bulgaria.com, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ grao.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Министерство на културата на Република България. РЕЗЕРВАТИ [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Институт за приложна музеология. Специализиран музей за резбарско и зографско изкуство - Трявна [online]. museology.bg, [cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Triavna (mesto)
