Garifuna (etnikum)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlajka etnika Garifuna
Pouličná oslava Garifunov v Livingstone (Guatemala).

Garifuna alebo Garifunoviaetnikum v Strednej Amerike, ktoré tvoria potomkovia Indiánov a Afričanov. Ich počet sa odhaduje na 200 000, a bývajú najmä v Hondurase, Belize, Guatemale, Nikarague a USA.

Najznámejšia teória vzniku tohto etnika tvrdí, že v roku 1635, keď dve španielske lode viezli otrokov do Západnej Indie z oblasti dnešnej Nigérie, stroskotali na ostrove Svätý Vincent obývanom karibskými Indiánmi (etnikum Karibov), ktorí im poskytli ochranu. Deti narodené zo sobášov medzi nimi sú základom etnika Garifunov. Iná teória tvrdí, že aj Karibovia pri svojom boji proti Angličanom a Francúzom chytali otrokov, ktorí sa postupne integrovali do ich kmeňov.

Keď Angličania obsadili Svätý Vincent, bojovali proti Francúzom, ktorých podporovali aj Karibovia. Po ich porážke v roku 1796 boli Garifunovia považovaní za nepriateľov a ako takí deportovaní pôvodne na Jamajku a neskôr na ostrov Roatán patriaci Hondurasu. Zo 4000 pôvodne deportovaných sa na Roatán dostalo iba 2000. Keďže Roatán je príliš malý ostrov na to, aby vtedy bol schopný uživiť takúto populáciu, Garifunovia požiadali španielske úrady, aby sa mohli usídliť na pevnine. Výmenou za garifunských odvedencov do španielskej armády im toto bolo umožnené, v dôsledku čoho sa ich populácia rozšírila po celom stredoamerickom pobreží Karibského mora.

Garifunovia majú vlastný jazyk, ale v Guatemale a Hondurase bežne hovoria španielsky a v Belize a USA anglicky.

Známy je jedinečný hudobný prejav Garifunov, nazývaný punta.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]