Gastroskop

Gastroskop (iné názvy: gastrofibroskop, ezofagogastroduodenoskop, videoskop) je lekársky optický prístroj, ktorý umožňuje vyšetrenie sliznice hornej časti zažívacieho traktu - pažeráka, žalúdka a dvanástorníka pohľadom a tiež určité diagnostické a liečebné výkony pomocou nástrojov, zavedené cez pracovný kanál prístroja.

História

Gastroskopické vyšetrenie neohybným gastroskopom

Pohľad do žalúdka prostredníctvom kovovej trubice bol experimentálne vyskúšaný v roku 1868 u profesionálneho hltača mečov. Pokusy o vyšetrenie pacientov týmto spôsobom sa datujú od roku 1881, rutinné, ale zriedkavé využívanie tejto metódy začalo v roku 1932 po zavedení čiastočne ohybného gastroskopu. Za začiatok modernej endoskopie tráviaceho traktu sa považuje zavedenie vyšetrenia žalúdku ohybnou trubicou so zväzkami optických vlákien, ktorými bolo do žalúdka vedené osvetlenie a naspäť do okulára obraz sliznice žalúdka v roku 1957, ale hlavne po roku 1963, kedy sa začali vyrábať komerčne dostupné gastroskopy. V sedemdesiatych rokoch sa začal rutinne využívať kanál pre nástroje. Poslednou zásadnou inováciou bol prechod od vláknovej optiky k videoendoskopii po zdokonalení polovodičového CCD čipu na snímanie obrazu v 80. rokoch, čo umožnilo vyrábať tenšie a ohybnejšie endoskopy s kvalitnejším zobrazením. Videotechnika bola významným prínosom aj pri výuke nových špecialistov.

Konštrukcia prístroja

Gastroskop

Moderný ezofagogastroduodenoskop má vzhľad ohybnej hadice, ktorá obsahuje svetlovod zo sklených vlákien, vedenie ovládania ohybného konca, prípojku kamery, kanály pre vzduch a vodu, ktoré umožňujú nafúknutie žalúdka a omytie sliznice, a pracovný kanál, ktorým je možné zavádzať nástroje, prípadne odsávať tekutiny. Staršie prístroje obsahovali tiež vláknovú optiku, ktorou sa prenášal obraz pred zavedením videotechniky. Obal tvoria spravidla dve opačne vinuté pružné kovové špirály, kryté dvoma vrstvami vodotesného polyméru. Na jeho distálnom (vzdialenom) konci, ktorý sa zavádza do tráviaceho traktu pacienta, je pripojená niekoľkocentimetrová ohybná časť, ktorú je možné ohýbať v dvoch rovinách v uhloch viac, ako 90 stupňov a tým pohybovať kamerou aj nástrojmi v pracovnom kanáli. Na samom konci gastroskopu je umiestnená optika kamery, osvetlenie a ústia všetkých kanálov. Podľa typu a určenia prístroja sú usporiadané väčšinou pre priamu optiku, ktorou vidno pred prístroj a niekedy pre bočnú optiku, ktorá je zameraná bočne od osi prístroja a je vhodná pre niektoré špecializované endoskopické výkony, napríklad nasondovanie žlčovodov pri ERCP. Lekár drží prístroj za rukoväť, na ktorej sú umiestnené ovládacie prvky pohyblivého konca prístroja a vyústenia kanálov. U starších prístrojov s vláknovou optikou bola rukoväť ukončená okulárom, u niektorých videoprístrojov bol nahradený malou obrazovkou, väčšina najnovších má na tomto mieste ďalšie ovládacie prvky. Z rukoväte je nadol vyvedená združená prípojka ku zdroju vzduchu, vody, podtlaku pre odsávanie a k zobrazovacej jednotke, ktoré sú spravidla umiestnené na pojazdných policiach nad sebou aj s monitorom zobrazovacej jednotky - tzv. endoskopickej veži. Všetky tieto prístroje bývajú výrobcami dodávané ako univerzálne pre viacero druhov endoskopov - pre gastroenterologické pracoviská spravidla ešte kolonoskop.

Druhy gastroskopov

V súčasnosti sa používajú prakticky výlučne videogastroskopy (videoskopy) niekoľkých určení. Štandardný  ezofagogastroduodenoskop má priemer okolo 10 mm, priamu optiku a jeho pracovný kanál má priemer 2 - 3 mm. Operačné gastroskopy sú hrubšie a tento prírastok ide hlavne na konto pracovného kanála, ktorým je možné zavádzať aj objemnejšie zložitejšie nástroje s priemerom spravidla do 6 mm. Jestvujú tiež prístroje s celkovým priemerom 5-6 mm, určené pre vyšetrovanie detí a zavádzanie nosom (pri ktorom je pacient menej dráždený na zvracanie).

Špeciálne gastroskopy sú vybavené napríklad ultrazvukovou sondou alebo možnosťou zobrazenia v rôznych spektrálnych pásmach, ktoré zvýrazní zmeny tkaniva, charakteristické pre určité choroby.

Príslušenstvo

K prislušenstvu gastroskopu patria nástroje, zavádzané cez pracovný kanál prístroja. K dispozícii sú injekčné ihly, bioptické kliešte na odber vzorky tkaniva, slučky na odstrihnutie polypov, zariadenia na upevnenie chirurgických svoriek. Pre špecializované operačné gastroskopy je výber príslušenstva oveľa širší.

Zdroje

• Lukáš K: Historie endoskopie - 200 let dokumentované endoskopie (1806-2006). Čes a Slov Gastroent a Hepatol, 2005; 59(6), str. 299-308. Dostupné online: http://www.csgh.cz/cs/clanek/historie-endoskopie-200-let-dokumentovane-endoskopie-1806-2006-144
• Divyanshoo R., Kohli, John Baillie: How Endoscopes Work. Elsevier, 2019, Clinical Gastrointestinal Endoscopy, str. 24 - 31. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/B9780323415095000037 (po anglicky)  Dostupné online od 19.3.2019, citované 26.8.2019
• Barlow, David E.: How Endoscopes Work.  Dostupné online: https://clinicalgate.com/how-endoscopes-work/  (po anglicky) Aktualizované 13.2.2015, citované 26.8.2019.
• Materiály výrobcov endoskopov: Olympus, Fujifilm, Pentax.