Gavril Romanovič Deržavin
| Gavril Romanovič Deržavin | |
.jpg) ruský spisovateľ, básnik, politik | |
| Narodenie | 14. júl 1743 Kazaň, Ruské impérium |
|---|---|
| Úmrtie | 20. júl 1816 (73 rokov) Zvanka, Novgorodská gubernia, Ruské impérium |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Gavril Romanovič Deržavin (plné texty diel autora) |
| Commons |  Gavril Romanovič Deržavin |
Gavril Romanovič Deržavin, (rus. Гаврии́л (Гаври́ла) Рома́нович Держа́вин , * 14. júl 1743, Kazaň, Ruské impérium – † 20. júl 1816, Zvanka, Novgorodská gubernia) bol ruský osvietenský spisovateľ, básnik, minister spravodlivosti, člen Ruskej akadémie, člen Beseda priateľov ruského slova (Беседа любителей русского слова).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Deržavin pochádzal z rodu tatárskych murzov. Narodil sa v Kazani, kde aj prežil celé svoje detstvo. Veľmi skoro stratil otca, Romana Nikolajeviča Deržavina. Od roku 1762 slúžil v Petrohrade ako radový vojak, v roku 1772 sa stáva dôstojníkom, zúčastnil sa potlačenia Pugačovovho povstania. Pracoval na miestach vysokých štátnych úradov. Svoju literárnu činnosť Deržavin zaháji v roku 1782 ódou Felica (Фелица), v ktorej oslavuje Katarínu II. V roku 1785 ho vymenovali za gubernátora Tambovskej gubernie. Deržavinove snahy zaviesť poriadok a odstrániť korupciu viedli ku konfliktom s miestnou elitou. V týchto časoch napísal ódy Boh (Бог, 1784), Rozliehaj sa, hrom víťazstva (Гром победы, раздавайся!, 1791, neoficiálna prvá ruská hymna), Veľmož (Вельможа, 1794), Vodopád (Водопад, 1789). V rokoch 1791 − 1793 bol tajomníkom Kataríny II. 1802 − 1803 bol ministrom spravodlivosti, neskôr člen Besedy priateľov ruského slova (Беседа любителей русского слова). V 1803 odišiel do výslužby, zomrel 20. júla 1816 vo svojom sídle Zvanka neďaleko Veľkého Novgorodu.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Deržavin rozvíja tradíciu klasicizmu, nadväzuje na Lomonosova, Sumarokova. Básnik je podľa neho predurčený na oslovovanie veľkých činov a na odsudzovanie zlých skutkov. V óde Felica (Фелица, 1782) oslavuje osvietenskú monarchiu, ktorú stelesňuje vláda Kataríny II. Ústredným motívom jeho poézie je človek ako neopakovateľná individuálna bytosť v bohatstve svojich vnútorných pocitov. Mnohé z jeho ód majú filozofický charakter, zaoberá sa v nich miestom človeka na zemi, problémami života a smrti. Priatelia sa často snažili opravovať deržavinovské verše, pretože nedodržiaval prísne metriku, no Deržavin sa tomu bránil. Jeho obrazy a verše sú na pokojnú a racionalistickú epochu klasicizmu neobyčajne emocionálne a vášnivé.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Державин, Гавриил Романович na ruskej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gavril Romanovič Deržavin
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Духовные оды, dostupné na Projekte Gutenberg (po rusky)
- The Bakchesarian Fountain and Other Poems by Various, dostupné na Projekte Gutenberg (po anglicky)
- stránka o Deržavinovi, po rusky