Georg Friedrich Händel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Georg Friedrich Händel
anglicko-nemecký barokový skladateľ
anglicko-nemecký barokový skladateľ
Narodenie23. február 1685
Halle, Brandenburské kurfirststvo
Úmrtie14. apríl 1759 (74 rokov)
Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie
PodpisGeorg Friedrich Händel, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkagfhandel.org
Projekt
Guttenberg
Georg Friedrich Händel
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Georg Friedrich Händel

Georg Friedrich Händel, v anglicky hovoriacich krajinách písaný ako George Frideric Handel (niekedy aj Haendel, * 23. február 1685, Halle – † 14. apríl 1759, Londýn), bol anglicko-nemecký hudobný skladateľ. Bol jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách európskej hudby. Žil a tvoril na prelome dvoch epoch - baroka a klasicizmu. Bol barokový skladateľ. Hoci bol pôvodom Nemec, prevažnú časť svojho života prežil v Anglicku, kde skomponoval všetky svoje významné diela. Beethoven, ktorý inak poklonami veľmi nehýril, o ňom napísal:

Händel je nedostižný majster. Učte sa, ako jednoduchými prostriedkami dosiahnuť taký veľký účinok.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý Händel

Narodil sa v roku 1685 v Halle. Od detstva prejavoval hudobné nadanie a venoval sa hre na organ. Taktiež ovládal hru na husle a hoboj. Po štúdiu práva na univerzite v Halle sa stal organistom v miestnom Domkirche. V roku 1706 odišiel do Talianska, kde sa zoznámil s celým radom známych skladateľov a princípmi talianskej opery. Po návrate do Nemecka pôsobil ako kapelník na hannoverskom dvore. Pociťoval frustráciu z nemeckého hudobného života. Po mimoriadne úspešnom prijatí jeho opery Rinaldo v Anglicku a naliehaní londýnskeho publika požiadal Juraja Hannoverského o povolenie vycestovať. V roku 1712 odišiel do Anglicka, kde s výnimkou kratších pobytov v zahraničí, pôsobil až do svojej smrti. Zložil tu svoje kľúčové diela a publikum, ktoré ho milovalo, ho čoskoro prijalo za svojho. Stretával sa tu však ale aj s mnohými intrigami. V roku 1737 ho ranila mŕtvica, následkom čoho ochrnul na polovicu tela. Pri dokončení oratória Jephta v roku 1751 navyše oslepol a nikdy už nezložil rozsiahlejšie dielo. Zomrel na Bielu sobotu, 14. apríla 1759 v Londýne. Bol mu vystrojený pohreb so štátnymi poctami, na ktorom sa zúčastnilo viac než 3000 ľudí, a bol pochovaný vo Westminster Abbey.

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Händel bol výzorovo silnejšej, robustnejšej postavy a ťažko sa pohyboval, no mal citlivú a humornú povahu. Dobové kresby dodávajú jeho hlave s neodmysliteľnou parochňou na hlave dojem vznešenosti vrcholného umelca. Bol však aj odvážny - ako osemnásťročný vyzval na súboj svojho priateľa J. Matthesona a jeho život zachránila iba náhoda (špička kordu skĺzla po jeho mosadznom gombíku). Podobnú statočnosť prejavoval Händel i v umeleckých súbojoch - najmä na poli opery. Händel veľmi hlboko prežíval svoje umenie. Neraz ho pristihli, ako pri kompozícii niektorého diela plakal. Bol neprekonateľným improvizátorom na organe. Túto schopnosť si zachoval až do posledného roka svojho života, keď už bol slepý. Nikdy nebol ženatý a svoj súkromný život držal v tajnosti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Händelov rukopis

Händlovo dielo je neobyčajne rozsiahle - tvorí ho 46 opier, 32 oratórií, 100 kantát, cyklus 12 sláčikových koncertov, 20 koncertov pre organ a celkovo vyše 600 skladieb, čo je viac než úctyhodná (dnes nemysliteľná) bilancia na jediného autora. Po jeho smrti upadla prevažná časť jeho diela do zabudnutia, s výnimkou Anglicka sa v repertoári udržiaval iba Mesiáš a niektoré Concerti grossi, nezáujem postihol najmä jeho opery. Významné znovuobjavenie jeho diela prišlo až v druhej polovici 20. storočia ako súčasť trendu zvýšeného záujmu o predklasicistickú hudbu a autentickú interpretáciu starej hudby. Dnes je v repertoári pomerne veľká časť jeho diel a svetové operné domy uvádzajú jeho opery, hoci ich autentická interpretácia je veľmi náročná.

Concerti grossi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Concerti grossi Op. 3/1-6
  • Concerti grossi Op. 6/1-12

Suity[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vodná hudba, suity č. 1-3, HWV 348-350 (1717)
  • Hudba k ohňostroju, HWV 351 (1749)

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Harfový/organový koncert B dur, Op. 4/6, HWV 294 (1736)

Oratóriá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Izrael v Egypte, HWV 54 (1738)
  • Mesiáš, HWV 56 (1742)
  • Judáš Makabejský, HWV 63 (1746)
  • Saul
  • Samson
  • Herkules
  • Jozef a jeho bratia
  • Zuzana

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rinaldo, HWV 7 (1711)
  • Alcina, HWV 34 (1735)
  • Xerxes, HWV 40 (1738)
  • Rodrigo
  • Agrippina
  • Ottone
  • Flavio
  • Riccardo Primo
  • Siroe
  • Alessandro
  • Radamisto
  • Almira
  • Ariodante
  • Giulio Cesare
  • Tamerlano
  • Orlando
  • Deidamia
  • Rodelinda

Zvukové ukážky[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov George Frideric Handel na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Georg Friedrich Händel na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
  • Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
  • Kuna, Milan: Skladatelia svetovej hudby. Bratislava : Mladé letá, 1993. ISBN 80-85768-07-0
  • Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 80-7341-905-X

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]