Glyfosát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Glyfosát
Glyfosát
Glyfosát
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C3H8NO5P
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 120,0 u
Molárna hmotnosť 169,07 g/mol
Teplota topenia 184,5 °C
Teplota rozkladu > 187 °C
Hustota 1,704 g/cm³ (20 °C)
Rozpustnosť 1,01 g/100 ml (20 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka 09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Dráždivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Dráždivá
látka
(Xi)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Glyfosát je derivát glycinu, ktorý slúži ako širokospektrý herbicíd, účinná látka mnohých komerčných produktov v rátane Roundupu. Slúži najmä ako prostriedok proti burine.[1] Glyfosát predstavili už v roku 1970 chemici spoločnosti Monsanto.[2]

Karcinogénita[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) v roku 2015 zaradila glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka (skupina 2A).[3]

Toxicita[upraviť | upraviť zdroj]

Pre živočíchy podľa prevažujúceho vedeckého názoru nie je glyfosát toxický, pretože nezískavajú túto biosyntetickú dráhu a aromatické aminokyseliny z potravy.

V roku 2008 vedecký časopis „Chemical Research in Toxicology“ publikoval štúdiu, podľa ktorej Roundup a jeho metabolity už v pomerne nízkych koncentráciách zabíjajú ľudské embryonálne a pupočníkovej bunky i bunky ľudskej placenty. Štúdia však naznačuje, že onou toxickou látkou nie je glyfosát, ale ďalšie prídavné látky obsiahnuté v recepte na Roundup.[4][5]

Štúdia „Sanchis a kol.[6] zmerala výskyt neodbúrateľných zvyškov tohto chemického prípravku v spodných vodách, kde sa zvyšok akumuluje, napriek skorším tvrdeniam spoločnosti, ktorá produkt na trh prvá uviedla, že po niekoľkých týždňoch sa produkt bez stôp rozloží na biologicky neaktívne látky. Stopové množstvá tejto látky sa teda dostávajú aj do pitnej vody a celého prírodného cyklu.

Nová štúdia Mesnageho a kol. ukázala skôr netušenú toxicitu týchto zvyškov glyfosátu na ľudské zdravie, ktorými by bolo možné čiastočne vysvetliť rad zdravotných problémov trápiacich vyspelé krajiny, kde sa herbicíd masívne používa. Masívna úmrtnosť buniek nastáva už pri koncentrácii o niekoľko rád nižšej, než je koncentrácia aplikovaná v poľnohospodárstve, a teda aj zvyšky v stopovom množstve môžu mať v dlhodobom horizonte významný vplyv na zdravie populácie.[7]

Rezíduá herbicídu sa pochopiteľne nachádzajú v akejkoľvek živej hmote t. j. rastlinách, pestovaných na pôde predtým týmto prostriedkom ošetrené.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Glyfosát - rakovinotvorný pesticid, 18. mája 2015, A dost!, internetová televízia Stream.cz

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Arnika: Glyfosát (po česky)
  2. Na Slovensku používame herbicíd, ktorý by mohol spôsobovať rakovinu
  3. Glyfosát: Nejběžnější pesticid na českých polích nově zařazen mezi karcinogeny
  4. BENACHOUR SÉRALINI, N.. Glyphosate formulations induce apoptosis and necrosis in human umbilical, embryonic, and placental cells [online]. Chem Res Toxicol., 2009. Dostupné online. (po anglicky)
  5. OATES, L.; COHEN, M.. Assessing diet as a modifiable risk factor for pesticide exposure [online]. Int J Environ Res Public Health., 2011. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Sanchís, J. et al. (2012). Determination of glyphosate in groundwater samples using an ultrasensitive immunoassay and confirmation by on-line solid-phase extraction followed by liquid chromatography coupled to tandem mass spectrometry. Analytical and Bioanalytical Chemistry 402 (7). DOI: 10.1007/s00216-011-5541-y Dostupné online (po anglicky)
  7. Mesnage, R. et al. (2012). Cytotoxicity on human cells of Cry1Ab and Cry1Ac Bt insecticidal toxins alone or with a glyphosate-based herbicide. Journal of Applied Toxicology 2012. DOI: 10.1002/jat.2712 Dostupné online (po anglicky)