Godfried Danneels

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Godfried Danneels
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný arcibiskup Mechelen-bruselský
Godfried Danneels
Erb Godfried Danneels
Apparuit humanitas Dei nostri
Štát pôsobeniaBelgicko Belgicko
Funkcie a tituly
Arcibiskup Mechelen-bruselský a prímas Belgicka
1979 – 2010
Predchodca Leo Jozef Suenens André-Mutien Léonard Nástupca
Biskup antverpský
1977 – 1979
Biografické údaje
Narodenie4. jún 1933
Kanegem, Belgicko
Úmrtie14. marec 2019 (85 rokov)
Mechelen, Belgicko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka17. august 1957 (24 rokov)
Bruggy
Emiel-Jozef De Smedt
biskup bruggský
Biskup
Menovanie4. november 1977 (44 rokov)
Pavol VI.
Konsekrácia18. december 1977 (44 rokov)
Anvers
SvätiteľLeo Jozef Suenens
prímas Belgicka
SpolusvätiteliaEmiel-Jozef De Smedt
biskup bruggský
Jules Victor Daem
emeritný biskup antwerpský
Jean Huard
biskup tournaiský
Guillaume Marie van Zuylen
biskup lutyšský
Kardinál
Menovanie2. február 1983 (49 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkatdinál-kňaz
Titulárny kostolSant'Anastasia al Palatino
Odkazy
Godfried Danneels na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Godfried Danneels

Godfried Danneels (* 4. jún 1933, Kanegem, Belgicko – † 14. marec 2019, Mechelen[1]) bol belgický kardinál, emeritný arcibiskup Mechelen-Brusel a emeritný prímas Belgicka.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa vo flámskej obci Kanegem. Študoval na Katolíckej univerzite v Leuvene a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Počas štúdií bol v roku 1957 vysvätený za kňaza v rodnej obci. Neskôr sa venoval akademickej a pedagogickej činnosti. Ako odborník na liturgiku zavádzal vo svojej krajine liturgické reformy súvisiace so závermi Druhého vatikánskeho koncilu.

V roku 1977 ho pápež Pavol VI. vymenoval za antverpského biskupa. Vysviacku prijal 18. decembra 1977 z rúk belgického prímasa Suenensa. Takmer presne o dva roky vystriedal kardinála Suenensa a stal sa metropolitným arcibiskupom Mechelen-Brusel a prímasom Belgicka. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Leuvene a belgickým vojenským biskupom.[2] Po svojom nástupe do úradu belgického prímasa sa postupne stal rešpektovanou autoritou v belgickej spoločnosti aj v cirkvi. V súlade s tradíciou tzv. kardinálskych diecéz (diecézy, ktorých biskupi sa tradične menujú za kardinálov), medzi ktoré patrí aj Mechelen-Brusel, ho pápež Ján Pavol II. 2. februára 1983 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom Sant'Anastasia al Palatino. Kardinál Danneels bol blízky belgickej kráľovskej rodine, vykonával pre jej členov krstné, sobášne a pohrebné obrady. Zúčastnil sa ako kardinál-volič konkláve v rokoch 2005 aj 2013. V konkláve v roku 2005 bol spomínaný ako papabile.[3]

Kánonický vek, v ktorom je povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu z úradu, dosiahol v roku 2008. Pápež Benedikt XVI. ju prijal až v roku 2010.[4]

Názory[upraviť | upraviť kód]

Kardinál Danneels bol považovaný za centristického a niekedy až liberálne zmýšľajúceho kardinála. V druhej polovici pontifikátu Jána Pavla II. sa názorovo vzdialil od Vatikánu najmä kvôli svojim názorom na synodalitu a kolegialitu v cirkvi v protiklade s centralistickou orientáciou Vatikánu.[5]

Bol zástancom ekumenizmu a podporovateľ Komunity z Taizé. Podporoval právnu definíciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia.[6] Otvorene vystupoval proti zavedeniu možnosti eutanázie v Belgicku.

Belgická cirkev pod jeho vedením sa tiež nevyhla škandálom súvisiacim so sexuálnym zneužívaním mladistvých. Kardinál Danneels sa niekoľkokrát na rôznych úrovniach bránil pred obvineniami z nečinnosti alebo zo zamlčovania takýchto skutočností. Najznámejší je prípad biskupa z Brugg Rogera Vangheluwe, ktorý sexuálne zneužíval svojich maloletých synovcov. Kardinál sa o tejto skutočnosti dozvedel v roku 2010 niekoľko dní pred vypuknutím aféry a nekonal vo veci iniciatívne, čo veľmi poškodilo jeho reputáciu.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. AROCHO ESTEVES, Junno. Belgian Cardinal Godfried Danneels dies at 85 [online]. National Catholic Reporter, 2019-03-14, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online. (angl.)
  2. Cardinals Created by John Paul II (1983) [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  3. Papabile: The men who might be Pope [online]. 199-12-11. Dostupné online. (anglicky)
  4. RINUNCE E NOMINE, 18.01.2010 [online]. 2010-1-18. Dostupné online. (taliansky)
  5. Possible successors to John Paul II vary widely in background, views [online]. Reuters, 2005-4-3. Dostupné online. |jazyk = anglicky
  6. WINTERS, Michael Sean. Cardinal Danneels on same-sex marriage [online]. 2013-6-10. Dostupné online. (anglicky)
  7. 2015-9-16. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]