Gudeovité
| Gudeovité | |
 Ilyodon xantusi | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Goodeidae | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Gudeovité (Goodeidae) je čeľaď rýb patriacich do radu kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes). Pochádzajú z Mexika a južných častí Ameriky. Väčšina je živorodá. Čeľaď je pomenovaná po ichtyológovi G. G. Goodeovi.
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Delí sa na dve podčeľade:
- Goodeinae – sú endemické na plytkých sladkovodných biotopoch v Mexiku, najmä pozdĺž centrálnej oblasti a západne od mesta Mexiko . Je známych 36 druhov v 16 rodoch.
- Empetrichthyinae – zvyčajne sa nachádzajú v juhozápadnej veľkej panve Spojených štátov; 4 druhy v dvoch rodoch.
Fyziológia[upraviť | upraviť zdroj]
Meno v angličtine splitfin = rozštiepená plutva vychádza zo skutočnosti, že samčeky majú predné lúče análnej plutvy čiastočne oddelené od zvyšku plutvy. U gudeovitých dochádza k vnútornému oplodneniu, samce tejto čeľade nemajú gonopódium (ako iné živorodiace ryby) ale andropódium (je oddelené zárezom od análnej plutvy). Embryá sa vyvíjajú v plodových vačkoch v tele matky. Môžu dorastať až do dĺžky 20 cm, aj keď väčšina druhov je oveľa menšia, asi 5 cm.
Životný cyklus a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina gudeovitých rýb sú živorodiace, rodia živé mláďatá z tela samice bez vaječných obalov. Táto čeľaď obsahuje rad populárnych akváriových rýb. Nedávne fylogenetické štúdie určili vek tejto čeľade na približne 16 500 000 rokov, pričom najväčšia divergencia sa vyskytovala v období miocénu. Vznik druhov tejto čeľade možno pripísať vulkanickým a geologickým poruchám v tomto regióne, ktorý vytvoril vhodné podmienky pre alopatrický vývin rýb.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Goodeidae na anglickej Wikipédii.