Goswin Karl Uphues

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Goswin Karl Uphues
nemecký filozof a teológ
Narodenie13. marec 1841
Brochterbeck, Nemecko
Úmrtie10. september 1916 (75 rokov)
Halle, Nemecko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Goswin Karl Uphues
(plné texty diel autora)

Goswin Karl Uphues (* 13. marec 1841, Brochterbeck, Nemecko - † 10. september 1916, Halle) bol nemecký filozof, teológ a zástanca teizmu. Bol žiakom Edmunda Husseral.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval filozofiu a teológiu na Westfälische Wilhelms-Universität v Münsteri, v roku 1867 sa stal rímskokatolíckym kňazom. Do roku 1876 pôsobil ako vychovávateľ a učiteľ na súkromných školách. Po odchode z katolíckej cirkvi učil v rokoch 1877 - 1882 na Alte Kantonsschule Aarau vo švajčiarskom Aarau. V roku 1881 vstúpil do protestantskej cirkvi. Od roku 1882 do roku 1884 bol opäť učiteľom na súkromnej škole v Halle. V roku 1884 sa úspešne habilitoval z filozofie na Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg, na ktorej bol od roku 1890 až do svojej smrti v roku 1916 mimoriadnym profesorom.[1].

Poznanie chápe ako ilumináciu umožnenú účasťou ľudského vedomia na Božom vedomí. Pravda má nadčasovú platnosť: je to intuícia poznania spočívajúca v osvietení a účasti na nadčasovom vedomí. V takomto poznaní sa pravda bezprostredne vyjavuje a ohlasuje sa ako nadčasový svet poznania, ktorý je v zásade rovnaký pre všetkých a ktorý nachodí svoje naplnenie v Božom vedomí.

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Die definition des satzes: nach den Platonischen dialogen Kratylus, Theaetet. Sophistes, 1882.
  • Grundlehren der logik. Nach Richard Shute's Discourse on truth, 1883.
  • Wahrnehmung und Empfindung. Untersuchungen zur empirischen Psychologie, 1888.
  • Über die Erinnerung: Untersuchungen zur empirischen Psychologie, 1889.
  • Psychologie des Erkennens vom empirischen Standpunkte, 1893.
  • Sokrates und Pestalozzi: zwei Vorträge bei Gelegenheit der Pestalozzifeier, 1896.
  • Einführung in die moderne Logik, 1901.
  • Zur Krisis in der Logik. Eine Auseinandersetzung mit Dr. Melchior Palágyi, 1903.
  • Kant und seine Vorgänger. Was wir von ihnen lernen können, 1906.
  • Erkenntniskritische Psychologie; Leitfaden für Vorlesungen, 1909.
  • Geschichte der Philosophie als Erkenntniskritik: Leitfaden für Vorlesungen, 1909.
  • Die sinnenwelt und ideenwelt, 1914.
  • Sprachtheorie und Metaphysik bei Platon, Aristoteles und in der Scholastik, 1972.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Philosophen-Lexikon. Handwörterbuch der Philosophie nach Personen. 2 Bde. Hrsg. v. Werner Ziegenfuß. Berlin 1949–1950. Bd. 2.
  • Gerhard Stammler: Karl Goswin Uphues und Theodor Ziehen. In: Philosophisches Denken in Halle. Bd. 2: Beförderer der Logik. Halle Saale 2002. S. 259–470.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kurt Flasch: Einleitung. S. VII–XIII

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karl Goswin Uphues na nemeckej Wikipédii.