Grafický formát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Pod pojmom grafický formát alebo grafická informácia v počítačovej terminológii rozumieme spôsob a metódu zaznamenania vizuálneho obrazu - grafiky, kresby, fotografie a pod. v digitálnom (binárnom) tvare, teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou výpočtovej techniky.

Vo všeobecnosti sa pre zápis grafickej informácie používajú dve metódy

  • Rastrová grafika. Na obrázok sa hľadí ako na sieť (raster) veľmi malých štvorcov - pixelov, uložených v pevných riadkoch a stĺpcoch. Rozmer každého obrázka je pre počítač počet pixelov na šírku x počet pixelov na výšku. Pre každý pixel (štvorček) je nutné okrem polohy (riadok a stĺpec) zakódovať aj farbu, resp. ďalšie parametre napr. priehľadnosť. Výhodou tejto metódy je možnosť relatívne presného opisu aj veľmi nesúrodého a zložitého objektu, nevýhodou je výsledná veľkosť súboru. Čím je vyššia presnosť zachytenia vernosti originálu, tým je potrebné väčšie rozlíšenie a tým je aj väčší výsledný súbor. Pre reprodukciu rastrovej grafiky musí byť vstupné rozlíšenie obrázku ekvivalentné výstupnému rozlíšeniu reprodukčného zariadenia (napr. tlačiarne), inak dochádza ku strate kvality výstupu. Príkladom sú formáty GIF, JPEG, PNG, TIFF, BMP.
  • Vektorová grafika. Na obrázok sa pozerá ako na zoskupenie objektov (alebo ich častí), ktoré sa dajú nakresliť pomocou matematických vzorcov a funkcií. Tieto objekty majú svoje vlastnosti napr. - polohu na obrázku, veľkosť, farbu, priehľadnosť povrchu, lesklosť povrchu a pod. Tieto vlastnosti sú vstupnými parametrami (vektormi) matematických vzorcov a funkcií, pomocou ktorých sa objekty opíšu (vykreslia). Vstupné rozlíšenie je dané len zložitosťou a detailnosťou matematického opisu, výstupné rozlíšenie nie je tak závislé od vstupného rozlíšenia, ako je tomu u rastrovej grafiky. Pre jednoduché objekty - kružnica, štvorec, trojuholník, krivka alebo pre zloženiny týchto objektov a pod. je možný jednoznačný a stopercentný zápis pomocou matematických rovníc. V takomto prípade je možné z vektorovej grafiky vytvoriť ľubovoľnú zväčšeninu bez straty kvality výstupu. Príkladom sú formáty AI, DXF, CGM, CDR, MIF, SVG.
  • Metafile formáty môžu obsahovať obsahovať ako rastrové, tak aj a vektorové informácie. Príkladom sú aplikácie nezávislých formátov, ako sú WMF a EMF, alebo tiež flashové animácie a obrázky.
  • Tlačový jazyk (Page description language - PDL) sú formáty používané na opis rozloženie objektov na tlačenej stránke obsahujúcej text, objekty a obrazy. Príkladom sú PostScript, PDF a PCL.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]