Grék Zorba (film)
Toto je článok o filme. O románe pozri Grék Zorba (román).
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Grék Zorba (angl. Zorba the Greek, gr. Αλέξης Ζορμπάς (Alexis Zorbas) je americký film z roku 1964. Film bol nakrútený podľa rovnomenného románu gréckeho spisovateľa Nikosa Kazantzakisa a vychádza zo skutočnej udalosti. Režisérom filmu bol Cyperský Grék Michalis Kakojannis, hudbu zložil Mikis Theodorakis. Film vo vtipnom podaní charakterizuje typickú grécku povahu, ktorú stelesňuje práve Alexis Zorbas.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Dej sa začína v prístave Pireus, kde mladý Brit gréckeho pôvodu Basil čaká na loď na ostrov Kréta, kde jeho otec vlastnil baňu, ktorú práve Basil chcel uviesť do prevádzky. Tu stretne Alexisa Zorbu (Anthony Quinn), výrečného a poblázneného pastiera a vojenského veterána, ktorý si naplno vychutnáva radosti života. Po krátkej konverzácii Zorbas presvedčí Basila, aby ho zamestnal, vraj pozná dobre miestne zvyky a bude mu užitočný. Spoločne sa potom vydajú na Krétu. Keď prídu do dediny, v ktorej sa nachádza spomínaná baňa, sú vrelo uvítaní miestnymi vidiečanmi, čo má odzrkadľovať tradičnú krétsku pohostinnosť. Ubytujú sa u zostarnutej a popletenej francúzskej herečky madame Hortenseovej (Lila Kedrova), ktorú Zorba prezýva Bubulina, podľa gréckej kapitánky z vojny za nezávislosť, Laskariny Bubuliny. Basil sa v dedine zamiluje do mladej "Vdovy" (Irene Pappas). Zorbas potom dostane megalomanský nápad, ako získať potrebné drevo do bane. Vyberie sa do lesa, ktorý je majetkom mníchov, opije sa s nimi a presvedčí ich, aby mu dovolili vyrúbať niekoľko stromov. Keďže je les na svahu, Zorbas vymyslí stroj typu lanovky, ktorý by drevá dopravil na rovinu. Celý tento stroj potom chcel zostaviť na základe chabej makety z piesku. Basil mu nato dá peniaze, aby išiel do mesta Chania kúpiť potrebné drôty. Zorbas sa však cestou zatúla a nemysliac na budúcnosť prehýri všetky peniaze na alkohol a prostitútky. Peniaze veselo rozdáva rôznym ľuďom. Zorbas napíše Basilovi, že všetky peniaze premrhal. Nahnevaný Basil potom madam Hortenseovej oznámi, že Zorbas si ju chce vziať za ženu. Potom, čo sa Zorbas vrátil do dediny sa na Basila nahneval, avšak na druhý deň na hnev zabudol a rozhodol sa s madame oženiť. Medzitým Basil strávil s "vdovou" noc, čo sa na druhý deň dedina dozvedela a zvlášť miestny čudák Mimithos (Sotiris Mustakas), ktorý bol do vdovy platonicky zamilovaný. Celá dedina potom vdovu obkľúčila snažiac sa ju ukameňovať za to, že s Basilom strávila noc. To je ukážka tradičnej krétskej vendetty. Zorbas však Mimithosa odzbrojí a vdovu oslobodí. Potom však k nej priskočí Mimithosov otec a zabije ju nožom. Následne umiera aj madam Hortenseová na pneumóniu. Po jej smrti si miestne ženy odnesú jej veci. Zorbas nakoniec zoženie materiál na stavbu lanovky a po istom čase ju dostavia. Celá dedina sa prišla pozrieť na tento zvláštny stroj a vystrojila sa obrovská zábava. Tento prístroj bol ovenčený množstvom gréckych zástav. Mních na hore potom spustí prvé drevo, ktoré obrovskou rýchlosťou vyletí zo stroja do mora. Keď však spustí ďalšie drevo, celý labilný stroj sa zakníše a z rachotom sa celá stavba zrúti. Tak zároveň stroskotali podnikateľské plány Basila a Zorbu. Zorbas prejaví smútok, no Basil si z toho nič nerobí a požiada Zorbu, aby ho naučil tancovať. Zorbas sa zaraduje a spoločne začnú na pláži tancovať Syrtaki a zabudnú na starosti. Tu sa film končí.
Postava Zorbu
[upraviť | upraviť zdroj]Alexis Zorbas je vymyslená postava Nikosa Kazantzakisa, avšak má skutočnú predlohu. Bol nim baník Grék Jorgis Zorbas, z dediny Katafygi, ktorá leží v kraji Pieria v Macedónii. Zorbas stretol spisovateľa Kazantzakisa, spriatelili sa a spoločne sa vydali za dobrodružstvom do peloponézskej bane. Zorbove príbehy sa stali predlohou pre Kazantzakisovu knihu. Postava Alexisa Zorbasa odzrkadľuje typickú grécku mentalitu. Zorbas si život užíva naplno a neustále tancuje, či je veselý alebo smutný, má megalomanské ambície a je presvedčený, že sa mu ich podarí splniť, prípadne ak nie, tak si aspoň zatancuje.
Hudba k filmu
[upraviť | upraviť zdroj]Hudbu k filmu zložil známy grécky skladateľ Mikis Theodorakis. Išlo o štýl syrtaki (pozri grécka hudba), ktorý vznikol v 60. rokoch z predošlého gréckeho rembetika. Samotný tanec bol vymyslený pre film Zorba a ide o kombináciu ľudových gréckych tancov z Kréty (syrtos) a z Konštantinopolu (chasapiko). Vďaka filmu sa štýl syrtaki a rovnomenný tanec spopularizoval a stal sa charakteristickým pre Grécko, rovnako ako aj dovtedy málo rozšírený strunový nástroj buzuki. Pieseň Zorba´s dance zložená Theodorakisom pre tento film sa stala celosvetovo známou.