Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
| Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský | |
 slovenský spisovateľ a publicista | |
| Narodenie | 4. marec 1824 Banská Bystrica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. august 1908 (84 rokov) Kremnica, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský |
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (vl. menom Gustáv Karol Zechenter, pseudonymy Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál, Dr. Lesebuch /tento pseudonym používali viacerí autori/) (* 4. marec 1824, Banská Bystrica – † 20. august 1908, Kremnica) bol slovenský prozaik a publicista.
Rodina
- otec Ignác Zechenter
- matka Katarína rod. Aschnerová
Životopis
Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832 – 1840), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fak. univerzity v Budapešti, 1842 prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fak. univerzity v Budapešti (1842 – 1846), vo Viedni (1846 – 1850), 1850 Med.D.R.. V roku 1850 – 1853 c.k. stoličný lekár v Banskej Bystrici, 1853 – 1868 bansko-lesný lekár v Brezne, od 1868 v Kremnici. Popredný činiteľ nár. emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie 1848 – 1849. Spoluzakladateľ a člen výboru MS, spoluorganizátor MSS. Stúpenec čs. vzájomnosti, osobitný význam pre kult. a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou. Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný Vlastný životopis pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života, zachytil v ňom udalosti v slov. emancipačnom hnutí 30.-80. rokoch 19.stor. Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom. Zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu. Od 1860 člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, 1863 – 1875 člen výboru MS a od 1867 člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.
Tvorba
Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká (Černokňažník a Národnie noviny), no i neskôr prispieval do rôznych periodík (Slovenské pohľady, Obzor, Sokol, Orol, Slovenský obrázkový kalendár, Národnie noviny). Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, no okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis. Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, no neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.
Dielo
- 1861 – Cestovanie na vakácie
- 1862 – Komédia bez zaľúbenia, divadelná jednoaktovka
- 1862 – Starý zaľúbenec, divadelná jednoaktovka
- 1864 – Zo Slovenska do Carihradu, cestopis
- 1865 – Zo Slovenska do Ríma, cestopis
- 1870 – Radvanský jarmok
- 1870 – Študentský majáles
- 1870 – Poľovačka na medveďov
- 1870 – Lipovianska maša. Rozprávka zo života ľudu slovenského, poviedka, ktorej rukopis sa stratil a autor ju musel napísať nanovo, takže vyšla podľa nového rukopisu až v roku 1874
- 1871 – Vianoc
- 1872 – Veľkonočná kúpačka
- 1872 – Praktický lekár
- 1873 – Svet, fejtón
- 1873 – Výlet do Tatier, cestopisná črta
- 1874 – Malý omyl
- 1875 – Pokrok umelectva, zázrak vedy, fejtón
- 1876 – Ozvena
- 1877 – Zozbierané žarty a rozmary
- 1877 – Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska, cestopisná črta
- 1878 – Zo Slovenska do Itálie, cestopis
- 1879 – Žreb
- 1897 – Rozpomienky na Štefana Moysesa, (Národnie noviny)
- 1911 / 1915 – Vlastný životopis, vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, monumentálne memoárové dielo, knižne vyšlo až v roku 1956 pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský
