Hôtel de Beauvais

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nádvorie paláca

Hôtel de Beauvais je mestský palác v Paríži. Nachádza sa v historickej štvrti Le Marais v ulici Rue François-Miron č 64 vo 4. obvode. Budova patrí mestu Paríž a od roku 1966 je chránená ako historická pamiatka.[1]

História[upraviť | upraviť kód]

V roku 1200 darovala Eloise de Palaiseau dom v Paríži cisterciánskemu opátstvu Chaalis dom s dvomi corps de logis, z ktorých jeden sa nazýval Hôtellerie du Faucon. Kláštor tu vybudoval svoje parížske sídlo z ktorého sa zachovala goticá pivnica z 15. storočia pod nádvorím dnešného paláca.

Palác neskôr vlastnila manželka Nicolasa Fouqueta, od ktorej ho získal v roku 1654 Pierre Beauvais. Ten prikúpil ešte susediaci dom a poveril kráľovského architekta Antoina Le Pautra (1621-1679), aby pre jeho manželku Catherine Bellier (1614-1689), prvú dámu kráľovnej Anny Rakúske a milenku Ľudovíta XIV. postavil nový palác.[2]

Jej významné postavenie u kráľovského dvora dokladá, že na stavbu Balaci boli použité kamene určené pôvodne pre stavbu fasády Louvru.

Na balkóne tohto paláca Anna Habsburská, kardinál Mazarin a Henri de la Tour d'Auvergne de Turenne privítali 26. augusta 1660 Ľudovíta XIV. a jeho manželku Máriu Teréziu v Paríži. Túto udalosť pripomína francúzsky znak nad portálom.

Gotická pivnica

V roku 1706 kúpil palác kráľovský radca Le Troyen Jean Orry a po ňom tu býval jeho syn Philibert Orry (1689 - 1747), minister financií a dozorca kráľovských stavieb Ľudovíta XV. Po jeho smrti palác zdedil jeho synovec Louis Philibert Orry.

V roku 1763 si palác prenajal bavorský vyslanec Maximilien Emmanuel Franz van Eyck (1711 - 1777) a v tom istom roku tu 18. novembra koncertoval prvýkrát sedemročný Wolfgang Amadeus Mozart. Mozartovci bývali v paláci do 10. apríla 1764, kedy odišli do Londýna.

Počas Francúzskej revolúcie bol palác znárodnený a prestavaný na kancelárie dostavníkovej spoločnosti a potom prenajímaný a opäť prestavovaný počas celého 19. storočia a na začiatku 20. storočia.

Počas svojej oficiálnej návštevy v novembri 1911 si palác prezrel Peter I..

V roku 1943 palác kúpilo mesto Paríž za 200 000 frankov od židovskej rodiny Simon v rámci arizácie židovského majetku. Po oslobodení slúžil pre nájomné bývanie až do prelomu rokov 1985/1986. Potom sa jeho využitie menilo. Bolo tu tiež sídlo Asociácie pre záchranu historického Paríža (Association pour la sauvegarde et la mise en valeur du Paris historique).

Od roku 2004 slúži ako sídlo Správneho odvolacieho súdu v Paríži.

V paláci sa nakrúcalo niekoľko filmov, ako napr. Bankárka s Romy Schneider, alebo Camille Claudel s Isabelle Adjani a tiež americký film Neznesiteľná ľahkosť bytia Philipa Kaufmana.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. . Dostupné online.
  2. Robert W. Berger, Antoine Le Pautre: A French Architect of the Era of Louis XIV (New York: New York University Press, 1969), 37

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hôtel de Beauvais na českej Wikipédii a Hôtel de Beauvais na anglickej Wikipédii.