Heinrich Weinel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Heinrich Weinel
nemecký protestantský teológ
Narodenie28. apríl 1874
Vonhausen, Nemecko
Úmrtie29. september 1936 (62 rokov)
Jena, Nemecko

Heinrich Weinel (* 28. apríl 1874, Vonhausen, Nemecko – † 29. september 1936, Jena, Nemecko) bol nemecký protestantský teológ.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Protestantskú teológiu študoval na univerzitách v Gießene a Berlíne. V roku 1899 bol repetentom protestantského teologického konviktu v Bonne. Od roku 1900 pôsobil na univerzite v Bonne ako súkromný docent.

V roku 1904 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora univerzity v Jene, v roku 1907 sa tu, ako nástupca Adolfa Hilgenfelda (1823 – 1907), stal riadnym profesorom Nového zákona. V akademickom roku 1921/1922 vykonával funkciu rektora. Neskôr sa rozhodol zmeniť oblasť pôsobnosti a od roku 1925 začal vyučovať systematickú teológiu.

Heinrich Weinel zomrel 29. septembra 1936 v Jene.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Heinrich Weinel bol autorom významnej dogmaticko-historickej štúdie Die Wirkungen des Geistes [Účinky Ducha], v ktorej zdôrazňoval, že kresťanstvo je náboženstvom postaveným primárne na osobnej skúsenosti, ktorá má prednosť pred dogmatikou. Celé toto dielo v konečnom dôsledku predstavuje dôkladnú nábožensko-psychologickú analýzu kresťanstva.

Weinel považoval apoštola Pavla za „hlásateľa náboženstva ľudského vnútra“.

Ďalším významným dielom Heinricha Weinela bola Biblische Theologie des Neuen Testaments: Die Religion Jesu und des Urchristentums [Biblická teológia Nového zákona: Ježišovo náboženstvo a náboženstvo raného kresťanstva]. Weinel v nej de facto predstavil svoj pohľad na náboženské dejiny vznikajúceho kresťanstva. Inšpiráciou mu bola práca Williama Wredea Ueber Aufgabe und Methode der sogenannten Neutestamentlichen Theologie [O úlohe a metóde takzvanej novozákonnej teológie] z roku 1897. Weinel rozlišoval medzi tým, čo hlásal Ježiš, a ranokresťanskou teológiou, ktorá mala tri formy (teológia pôvodnej židovsko-kresťanskej komunity, Pavlova teológia, teológia vznikajúcej kresťanskej cirkvi). Teológia vznikajúcej kresťanskej cirkvi však evidentne nepokračovala v rozvíjaní a precizovaní intencií ranej židovsko-kresťanskej komunity ani Pavlovej teológie, a tak akoby zatemnila skutočný obsah pôvodného, prorockého a morálneho posolstva Ježiša Krista.

V roku 1918 sa Weinel spolu s Hermanom Nohlom (1879 – 1960) a Reinhardom Buchwaldom (1884 – 1983) podieľal na založení Volkshochschule Jena.

V roku 1921 sa Weinel stal čestným členom študentského spolku Schwarzburgverbindung Alemannia Jena.[1]

Podieľal sa na mnohých publikačných projektoch Nábožensko-dejinnej školy.

Výber z diela[upraviť | upraviť kód]

  • Die Wirkungen des Geistes und der Geister im nachapostolischen Zeitalter bis auf Irenäus. 1899.
  • Die Bildersprache Jesu in ihrer Bedeutung für die Erforschung seines inneren Lebens (Festschrift für Bernhard Stade). 1900.
  • Die Gleichnisse Jesu. Zugleich eine Anleitung zu einem quellenmäßigen Verständnis der Evangelien. 1904.
  • Der Hirt des Hermas. In: HENNECKE, Edgar (ed.). Handbuch der Neutestamentlichen Apokryphe. S. 290 – 322. 1904.
  • Paulus. Der Mensch und sein Werk: Die Anfänge des Christentums, der Kirche und des Dogmas. 1904, 1915.
  • Die Stellung des Urchristentums zum Staat. Antrittsrede, gehalten am 1. Juni 1907. 1907.
  • Das freie Christentum in der Welt. Berichte nach Vorträgen auf dem internationalen Kongreß für freies Christentum in Boston 1907. 1909.
  • Ist das "liberale" Jesusbild widerlegt? Eine Antwort an seine "positiven" und an seine radikalen Gegner mit besonderer Rücksicht auf A. Drews, Die Christusmythe. 1910.
  • Ist unsere Verkündigung von Jesus unhaltbar geworden? In: Zeitschrift für Theologie und Kirche. Band 20. 1910.
  • Biblische Theologie des Neuen Testaments: Die Religion Jesu und des Urchristentums. 1911.
  • Der Talmud, die Gleichnisse Jesu und die synoptische Frage. In: Zeitschrift für die neutestamentliche Wissenschaft. Band 13. S. 117 – 132. 1912.
  • Paulus und die Mystik seiner Zeit. 1918.
  • Die spätere christliche Apokalyptik, ΕΥΗΑΡΙΣΤΗΡΙΝ. Studien zur Religion und Literatur des Alten und Neuen Testaments. Hermann Gunkel zum 60. Geburtstage, dem 23. Mai 1922 dargebracht von seinen Schülern und Freunden (ed. H. Schmidt; FRLANT, 36; Göttingen, 1923), S. 141 – 173.
  • Das Jesusbild in den geistigen Strömungen der letzten 150 Jahre. 1927.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Mitgliederverzeichnis des Schwarzburgbundes. 8. vyd. Frankfurt am Main : [s.n.], 1930. S. 147.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • JURSCH, Hanna. Heinrich Weinel zum Gedächtnis. Feierstunde auf der Augustusburg am 7. Juni 1938. Jena: Vopelius, 1938.
  • WESSELING, Klaus-Gunther. Weinel, Heinrich. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 13. Herzberg: Bautz, 1998. ISBN 3-88309-072-7. S. 616 – 622.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heinrich Weinel na nemeckej Wikipédii.