Henryk Gulbinowicz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Henryk Gulbinowicz
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný vroclavský arcibiskup
Henryk Gulbinowicz (2017)
Henryk Gulbinowicz (2017)
Erb Henryk Gulbinowicz
Patientia et Caritas
Trpezlivosť a láska
Štát pôsobeniaPoľsko
Funkcie a tituly
apoštolský administrátor časti Vilniuskej arcidiecézy nachádzajúcej sa na území Poľska
1970 – 1976
arcibiskup metropolita vroclavský
1976 – 2004
Predchodca Bolesław Kominek Marian Gołębiewski Nástupca
Biografické údaje
Narodenie17. október 1923
Vilnius, Litva
Úmrtie16. november 2020 (97 rokov)
Vroclav, Poľsko
Svätenia
Kňaz
Kňazská vysviacka18. jún 1950 (26 rokov)
Białystok
Biskup
Konsekrácia8. február 1970 (46 rokov)
Białystok
SvätiteľStefan Wyszyński
kardinál
Kardinál
Menovanie25. mája 1985
Titulárny kostolImmacolata Concezione di Maria a Grottarossa
Odkazy
Henryk Gulbinowicz na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Henryk Gulbinowicz

Henryk Roman Gulbinowicz (* 17. október 1923, Vilnius, Litva – † 16. november 2020, Vroclav, Poľsko) bol poľský kardinál, emeritný vroclavský arcibiskup, ktorý mal zákaz zúčastňovať sa na bohoslužbách a verejných stretnutiach, nesmel používať biskupské insígnie a nesmel mať pohreb ani byť pochovaný v miestnej katedrále.[1][2] Trest súvisel s obvineniami zo sexuálneho obťažovania, homosexuálnych aktov a spolupráce s komunistickou tajnou políciou.[1]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy, ktoré však v medzivojnovom období patrilo Poľsku. Začal študovať vo svojom rodisku, no po druhej svetovej vojne sa teologická fakulta musela presťahovať do Białystoku, kde štúdiá aj dokončil. Za kňaza bol vysvätený 18. júna 1950. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kňaz v pastorácii a neskôr aj ako vychovávateľ budúcich kňazov a učiteľ v kňazskom seminári. V rokoch 1963 - 1970 pôsobil ako rektor kňazského seminára v Olsztynie.

Biskup a kardinál[upraviť | upraviť kód]

V roku 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za biskupa-apoštolského administrátora časti vilniuskej diecézy nachádzajúcej sa v Poľsku so sídlom v Białystoku. V tom čase totiž ešte nebolo vyriešené územné členenie poľských diecéz po druhej svetovej vojne. Biskupské svätenie mu udelil poľský prímas, kardinál Stefan Wyszyński 8. februára 1970. V roku 1975 bol menovaný za vroclavského arcibiskupa-metropolitu a úradu sa ujal v januári 1976. Počas vykonávania arcibiskupskej služby plnil tiež funkciu veľkého kancelára Teologickej fakulty vo Vroclave.

Podporoval aktivity poľského odborového hnutia Solidarita a jeho lídra Lecha Wałęsu. Poľské protikomunistické hnutie mu dôverovalo natoľko, že keď hrozilo jeho násilné rozpustenie (k čomu neskôr aj došlo), vybrali jeho predstavitelia z bankového účtu Solidarity 80 miliónov zlotých a uložili ich u arcibiskupa Gulbinowicza.[3] V prístupe k vtedajšiemu komunistickému režimu sa arcibiskup Gulbinowicz líšil od vedúcej postavy poľského episkopátu, prímasa Józefa Glempa, ktorý bol voči vláde ústretovejší.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Gulbinowicza za kardinála s titulárnym kostolom Immacolata Concezione di Maria a Grottarossa dňa 25. mája 1985.[4] V úrade vroclavského arcibiskupa pôsobil do 3. apríla 2004, keď pápež vymenoval za jeho nástupcu Mariana Gołębiewského.[5]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Ako rok narodenia kardinála Gulbinowicza sa uvádzal rok 1928. V roku 2004 však boli zverejnené dokumenty, ktoré potvrdzovali, že v skutočnosti je o 5 rokov starší. Podľa jeho svedectva boli jeho doklady sfalšované kvôli tomu, aby sa nedostal do nemeckého pracovného tábora. Pápež Ján Pavol II. o tejto skutočnosti vedel.[6]

Spolupráca s bezpečnostnou službou[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1969 - 1985 spolupracoval s komunistickou tajnou bezpečnostnou službou (poľsky Służba Bezpieczeństwa (SB), organizácia podobná ŠtB) ako spolupracovník „Henryk“ (pôvodne ako operačný kontakt). Toto rozhodnutie urobil po vydieraní dôstojníkov, ktorí vedeli o jeho homosexuálnych kontaktoch s dospelými mužmi, čo potvrdilo aj konanie vedené Svätou stolicou. Gulbinowicza oficiálne prijal podplukovník Józef Maj, ktorý sa stal jeho riadiacim dôstojníkom.[7]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b GAZDA, Imrich. Sexuálne škandály / Vatikán potrestal 97-ročného poľského kardinála, nesmie mať pohreb v katedrále [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online.
  2. Komunikat dotyczący kard. Henryka Gulbinowicza | Nuncjatura Apostolska w Polsce [online]. 2020-11-06, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online. (po poľsky)
  3. SIERAKOWSKI, Slawomir. Lessons From Poland’s Past [online]. 201-7-31. Dostupné online. (anglicky)
  4. Cardinals Created by John Paul II (1985) [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  5. RINUNCE E NOMINE, 03.04.2004 [online]. . Dostupné online. (taliansky)
  6. GULBINOWICZ, Henryk. Vatican Corrects Cardinal’s Date of Birth [online]. 2005-2-10. Dostupné online. (anglicky)
  7. SG. IPN ukrywał informacje o homoseksualizmie Gulbinowicza. Kapłan jest podejrzany o ukrywanie pedofilów i molestowanie [online]. NCZAS.COM, 2020-11-07, [cit. 2020-11-09]. Dostupné online. (po poľsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]