Zobrazenie zdroja stránky Herkules (súhvezdie)

{{Infobox Súhvezdie|
názov = Herkules |
latinský názov = Hercules |
skratka = Her |
genitív = Herculis |
symboly = [[Herkules (mytológia)|Herkules]]|
RA = 17 |
dec= +30 |
plocha = 1225 |
poradie podľa plochy = 5 |
počet hviezd = 3 |
hviezda = [[Ras Algethi]] (α Her) |
magnitúda = 3,1 |
meteoritický roj =
* [[Tau Herkulidy]] |
susedné súhvezdia =
* [[Drak (súhvezdie)|Drak]]
* [[Pastier (súhvezdie)|Pastier]]
* [[Severná koruna]]
* [[Súhvezdie Had – hlava|Had – hlava]]
* [[Hadonos (súhvezdie)|Hadonos]]
* [[Orol (súhvezdie)|Orol]]
* [[Šíp (súhvezdie)|Šíp]]
* [[Líška (súhvezdie)|Líška]]
* [[Lýra (súhvezdie)|Lýra]] |
latmax = 90 |
latmin = 50 |
mesiac = Júl |
poznámky=}}

'''Herkules''' (Hercules) je piate najväčšie [[súhvezdie]] z 88 súhvezdí modernej [[astronómia|astronómie]]. Bolo aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených [[Ptolemaios|Ptolemaiom]]. Svoje pomenovanie dostalo po rímskom mene gréckej mytologickej postavy – [[Herakles (mytológia)|Herkulovi]] (Heraklovi). Rozprestiera sa na severnej oblohe a najlepšie ho vidieť v lete.

Pri hviezde [[Ní Herculis|ní Herculis]] leží [[apex]], čiže bod, do ktorého smeruje [[slnečná sústava]]. Má [[rovníková sústava súradníc|súradnice]] približne [[rektascenzia|RA]] = 18h, [[deklinácia|DEC]] = +30°. [[Rýchlosť]] pohybu smerom k apexu je pomerne malá, iba 19,5 km/s. Omnoho väčšia je jej rýchlosť obehu okolo [[Sagittarius A*|stredu Galaxie]], približne 230 km/s. Pohyb k apexu a obeh okolo stredu Galaxie súvisia s pohybom [[Slnko|Slnka]] v [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]].

== Mytologický pôvod ==
Herkules, zrejme najslávnejší grécky hrdina, bol syn krásnej pozemšťanky [[Alkméné (mytológia)|Alkmény]] a najvyššieho boha [[Zeus|Dia]]. Od svojho otca dostal do vienka silu, nebojácnosť a slávu, nebol však [[nesmrteľnosť|nesmrteľný]]. Zeus ho preto chcel ako dojča priložiť k prsiam svojej manželky [[Héra (bohyňa)|Héry]], aby sa napil božského mlieka a tak získal nesmrteľnosť. Mlieko, ktoré vytieklo z Hérinho prsníka, je dodnes na oblohe viditeľné ako [[Mliečna cesta (svietiaci pás)|Mliečna cesta]].

Diova manželka Héra prenasledovala Herkula od jeho narodenia. Poslala na novorodenca dva hady, ale Herkules bol už ako dieťa veľmi silný a hady zabil. Keď vyrástol, musel vďaka Hére slúžiť mykénskemu kráľovi, ktorý mu dal celkove 12 ťažkých úloh, napríklad zabiť nemejského leva, zabiť [[hydra (mytológia)|Hydru]], vyčistiť chliev kráľa Augeia, chytiť zúrivého krétskeho býka, doviesť pekelného trojhlavého psa [[Kerberos|Kerbera]], a napokon doniesť tri jablká zo záhrad [[Hesperidky|Hesperidiek]]. Všetkých dvanásť úloh Herkules splnil a vykonal ešte mnoho ďalších hrdinských činov. Svoj život ukončil na hore Oita, kde sa smrteľne ranený nechal upáliť. Nakoniec ho ale Zeus za jeho hrdinstvo odmenil nesmrteľnosťou a uviedol na [[Olymp]]. Zasnúbil ho so svojou dcérou [[Hébé|Hebe]] a určil mu miesto na [[obloha|oblohe]] neďaleko Hydry, ktorú kedysi premohol.

Najstaršie civilizácie ho na oblohe znázorňovali ako kľačiaceho obra, zohýňajúceho sa mladíka a podobne. [[Feničania]] v tomto súhvezdí videli svojho morského boha [[Melkarth]]a.

== Hviezdy ==
Najjasnejšia [[hviezda]] je alfa Herculis, ktorá má meno [[Ras Algethi]]. Názov pochádza z [[arabčina|arabského]] ra´s al-džati, čiže „hlava kľačiaceho“. V mnohých názorných vyobrazeniach totiž Herkules býva zobrazovaný v kľačiacej polohe s hlavou smerujúcou na [[juh]]. Ras Algethi sa nachádza blízko hranice so [[Hadonos (súhvezdie)|súhvezdím Hadonos]]. Je to vizuálna [[dvojhviezda]], pričom jej jasnejšia zložka, [[červený nadobor]], je jedna z [[Zoznam najväčších hviezd|najväčších známych hviezd]]. V malom [[ďalekohľad]]e možno uvidieť vo vzdialenosti 4,3“ od hlavnej zložky žltého [[obor (hviezda)|obra]] jasnosti 5,39 [[magnitúda|mag]]. Zmeny v [[elektromagnetické spektrum|spektre]] ukazujú, že je to [[spektroskopická dvojhviezda]], čiže systém Ras Algethi obsahuje celkove [[trojhviezda|tri hviezdy]].

Hviezda beta sa nazýva [[Rutilicus]] (z lat. rutilus = žltý), alebo aj Kornephoros, „nosič kyja“. Je to žltý obor.

=== Dvojhviezdy ===
Delta Herculis má meno [[Sarin]]. V menšom ďalekohľade možno vidieť jej 1000-krát slabšieho sprievodcu 9. mag a možno ich rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň {{cm|6|m}}. Tvoria však len [[Optická dvojhviezda|optickú dvojhviezdu]].

Ďalšími ľahko pozorovateľnými [[dvojhviezda]]mi sú [[gama Herculis|gama]] Zložky jasné 3,8 a 9,8 mag vo vzdialenosti 41,6“; kappa [[Marsik]] (Marfik) 5,3 a 6,5 mag vzdialené 28,4“; a [[zéta Herculis|zéta]]. Zložky hviezdy zéta Herculis majú magnitúdu 2,9 a 5,5 a ich stredná vzdialenosť je 1,6“. Keďže perióda ich obehu je len 34,5 roka, [[pozičný uhol]] a vzdialenosť sa rýchlo menia.

Kappa Herculis je fyzická dvojhviezda, ktorej zložky s jasnosťou 5,3 a 6,5 mag sú od seba vzdialené 29“.

Lambda Herculis má názov [[Maasym]] či Maasim, teda „päsť“, a je to [[Oranžový obor|oranžový obor]].

Dvojhviezda [[mí Herculis]] sa skladá z hlavnej zložky s magnitúdou 3,5 a sprievodcu 10. magnitúdy. Ich vzdialenosť je 33“. O niečo tesnejšou dvojhviezdou je [[ró Herculis]] s magnitúdami zložiek 4,5 a 5,5. Ich vzájomná vzdialenosť je 4“. Aj poľným ďalekohľadom sa dajú od seba odlíšiť hviezdy [[36 Herculis|36]] a [[37 Herculis]], ktoré sa nachádzajú na juhozápadnom okraji súhvezdia. Ich jasnosť je 5,7 a 6,8 a vzájomná vzdialenosť 70´.

=== Premenné hviezdy ===
[[S Herculis]] je [[premenná hviezda]], ktorá mení svoju jasnosť od 6,4 do 13,8 mag v perióde 307 dní. Má súradnice [[rektascenzia]] = 16h 52´, [[Deklinácia (astronómia)|deklinácia]] = +14° 56,5´. [[68 Herculis]] alebo u Herculis je tesná zákrytová premenná hviezda. Mení jasnosť v rozsahu od 4,7 do 5,4 mag. Premenná je aj [[FN Herculis]], ktorá však v maxime dosahuje iba desiatu magnitúdu.

== Deep-sky objekty ==
[[Súbor:Cumulo-globular-m13.JPG|thumb|[[Guľová hviezdokopa]] [[Hviezdokopa Herkules|M13]]]]
Najjasnejším [[deep-sky|objektom]] v tomto súhvezdí je [[guľová hviezdokopa]] [[Hviezdokopa Herkules|M13]] (NGC 6205) nazývaná aj Veľká hviezdokopa v Herkulovi. Je to druhá najjasnejšia guľová hviezdokopa na severnej oblohe a za dobrých pozorovacích podmienok ju možno vidieť ako hmlistý obláčik veľkosti mesačného disku jasný 5,7 mag. Obsahuje minimálne pol milióna hviezd. Asi 30 000 hviezd má jasnosť do 21. magnitúdy. V tejto hviezdokope sa nachádzajú aj premenné hviezdy vrátane [[cefeida|cefeíd]]. Zdanlivý priemer hviezdokopy je 25´, skutočný asi 110 [[svetelný rok|svetelných rokov]].

[[Hviezdokopa M92|M92]] je ďalšia guľová hviezdokopa. Je o niečo menej jasná ako M13, má 6,4 mag.  Vzdialená je 26 400 svetelných rokov a na oblohe zaberá plochu 11,2´. Leží v severnej časti súhvezdia. Napriek tomu, že sa hľadá ťažšie ako M13, stále patrí medzi najľahšie pozorovateľné guľové hviezdokopy celej oblohy. Ako celok sa dá uvidieť už [[poľný ďalekohľad|poľným ďalekohľadom]]. Má súradnice rektascenzia = 17h 17,1´, deklinácia = +43° 08´. Už výrazne slabšia je guľová hviezdokopa [[NGC 6229]]. Jej vzdialenosť od nás je okolo 80 000 [[svetelný rok|ly]].

[[Planetárna hmlovina]] [[NGC 6210]] sa nachádza na súradniciach rektascenzia = 16h 44,5´, deklinácia = +23° 49´. Leží tesne nad spojnicou hviezd beta a delta, ale je dosť slabá, dosahuje približne len desiatu magnitúdu.

== Poloha ==
Súhvezdie Herkules leží v oblasti bohatej na hviezdy. Z tohto dôvodu je málo prehľadné. Základom jeho obrazca je ''telo Herkula'' alebo aj ''Kľúčový kameň'', štvoruholník tvorený hviezdami ε – ζ – η – π – ε. Nachádza sa blízko [[Hlava Draka|Hlavy Draka]], západne od [[Vega|Vegy]] a východne od [[Severná koruna|Severnej koruny]]. Hviezdne mapy sú jednotné len v zakreslení štvoruholníka a ostatné spojnice sa kreslia v rôznych mapách odlišne. Súhvezdie je sčasti [[cirkumpolárne súhvezdie|cirkumpolárne]] a sčasti letné.

== Zdroj ==
{{Súhvezdia od Andromedy po Žirafu|198{{--}}205|Herkules}}

{{Súhvezdia}}

{{Ptolemaiove súhvezdia}}

[[Kategória:Súhvezdie Herkules| ]]
[[Kategória:Súhvezdia]]