Hermochares

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hermochares alebo Hermocharés (starogr. ἙρμοχάρηςHermochares/iný prepis Hermocharés) je v gréckej mytológii manžel Ktésylly z ostrova Keós.[1]

Aténčan Hermochares sa počas pýtických hier v Delfách, ktoré sa konali na počesť boha Apolóna, (boli to hudobné súťaže a pôvodne sa konali každý ôsmy rok[2]) zahľadel do tancujúcej Ktésylly a zamiloval sa do nej. Hermochares, aby na seba upozornil, hodil k jej nohám jablko s vyrytým nápisom, že prisahá v mene bohyne Artemis, že si ju chce vziať. Ktésylla jablko zdvihla a keďže text nahlas prečítala, mala sa mu zaviazať. Ktésylla ale zjavne o neho nejavila záujem, otočila sa a odišla. Hermochares preto vyhľadal jej otca Alkidama, od ktorého dostal pod prísahou na boha Apolóna súhlas, že sa s ňou môže oženiť.[1]

Hneď ako pýthijské hry skončili, Alkidamas zabudol na svoju prísahu a Ktésyllu prisľúbil inému mužovi. Oklamaný Hermochares preto náhlivo odišiel za ňou k chrámu bohyne Artemis, kde Ktésylla vykonávala obvyklé obete, aby si získal jej srdce. Pri chráme bohyne Artemidy sa potom Ktésylla ovplyvnená vôľou bohyne do Hermochara na prvý pohľad zamilovala a utiekla s ním do Atén, kde sa zobrali.[1]

Aj keď Alkidamas sám nedodržal sľub, pykala za to jeho dcéra Ktésylla, ktorá zomrela pri pôrode, avšak počas smútočného obradu, z jej pohrebného lôžka vyletela holubica a telo Ktésylly zmizlo.[3][1] Ľudia na otázku, že aký úmysel mali s tým bohovia, dostali vo veštiarni v Delfách orákulum (odpoveď božstva[4]), aby na ostrove Keós postavili bohyni Afrodite chrám, lebo si ju bohyňa zobrala k sebe. Od tej chvíle obyvatelia ostrova Keós prinášali obetné dary k chrámu bohyne lásky Afrodite, ktorá u nich dostala prídomok Ktésylla. (Afrodita Ktésylla)[1]

V starovekom Grécku jednotlivec patril mimo svojej pominuteľnej existencie predovšetkým k istému rodu, teda potomstvu svojich predkov. Život človeka mal sčasti spoločné črty so životom svojich predkov, takisto na neho prechádzalo morálne i duchovné dedičstvo rodu, jeho sláva i dávne hriechy, za ktoré mohol byť bohmi potrestaný.[5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Antoninus Liberalis, Metamorphoses, 1.
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
  3. Ovidius, Metamorphoses, 7,368-370.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 361.
  5. Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 85.