Heroldská figúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Heroldská figúra je v heraldike jednoduchá geometrická figúra erbu tvorená líniami a tvarmi deliacimi pole štítu vo zvislom (štiepenie), vodorovnom (delenie) alebo inom smere. Na rozdiel od heraldických figúr siahajú od jedného okraja pola štítu po druhý a neznázorňujú konkrétne predmety, rastliny, zvieratá alebo ľudské postavy. Výnimočne môžu byť heroldské figúry zmenšené tak, že nezasahujú od okraja po okraj štítu.

Delia sa na:

  • Delenia štítu
  • Hlavné heroldské figúry
  • Vedľajšie heroldské figúry

Delenia štítu[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážky základných delení štítu. Čísla na poliach znamenajú poradie pri blazonovaní

Figúry delenia štítu sa vyznačujú tým, že pole štítu rozdelia na menšie polia dvoch, alebo viacerých, však vždy rozličných, farieb. Deliť by mali na veľkosťou približne rovnocenné časti, inak môžu byť považované za hlavné alebo vedľajšie heroldské figúry.

Delí sa podľa niektorých základných heraldických "trás", podľa ktorých sa rozličné spôsoby delenia nazývajú. Najčastejšie to je štít štiepený, delený, kosmo delený, šikmo delený (opačný, podľa zvislej osi, ako kosmo), štvrtený a šikmo štvrtený. Existujú mnohé kombinácie delenia a štiepenia (základnou je štvrtenie), ako aj kosmého a šikmého delenia (napr. delenie cez krokvu), či iné.

Viacnásobné delenie rozdelí štít na viac približne rovnako veľkých rôznofarebných častí. Napríklad štít dvakrát štiepený, je vlastne rozdelený dvakrát zvislo, teda na tri polia rôznych farieb vedľa seba.

Čiara, ktorou je pole štítu delené, môže nabrať rozličné podoby. Pri delení štítu nie je podstatné pravidlo kontrastných farieb, lebo polia sú považované za položené „vedľa seba“ a nie „na sebe“ – práve preto je rozdiel medzi delením štítu a ostatnými heroldskými figúrami.

Pri blazonovaní sa postupuje vždy najprv sprava doľava (na strany na štíte sa pozerá z pohľadu držiaceho) a potom zhora dole. Pri štvrtených štítoch môžu byť polia 1 a 4 úplne rovnaké aj farbou aj iným obsahom, v takom prípade sa označia v blazóne len ako pole 1, inak sa uvedie ich rozličný obsah. Obdobne aj pri poliach 2 a 3.

Hlavné figúry[upraviť | upraviť zdroj]

Ukážky niektorých hlavných heraldických figúr. Pri krokve znázornená modifikácia "striedavá".

Hlavné figúry sú tvarovo podobné deleniam štítu. Na rozdiel od mnohých vedľajších figúr vychádzajú z rovnakých trás čiar ako delenia. Rozoznávajú sa tieto základné figúry: brvno, hlava, päta (delenie), kôl (štiepenie), kríž (štvrtenie), hrot, klin, krokva a ďalšie.

Keďže tieto heroldské figúry sa považujú byť „na poli“, platí pre ne pravidlo kontrastných farieb.

Hlavná figúra by podľa estetického pravidla mala obsahom zaberať tretinu, alebo 2/7 erbu. Často je to kvôli jeho plnosti nemožné, možné to býva u jednofigúrových erbov, ako je napr. rakúsky: červený, na ňom biele brvno.

Figúra však môže byť aj menšia, tenšia, ide potom o deminutívum. Tieto sú zobrazené väčšinou vo dvojici až štvorici. Blazónujú sa napr. zdvojená krokva, ztrojené brvno a podobne.

Keď okolo hlavnej figúry idú dve menšie, alebo jedna rovnakého druhu, ide o cottisé (vo francúzskom blazóne). Nemusia mať rovnakú farbu ani typ čiary.

Figúra môže mať ako okraj tiež ľubovoľný typ čiary.

Okrem určených farbami, môžu byť heroldské figúry aj voided teda také, že im vidno len obrys a pole pod nimi „presvitá“ alebo je cez ne úplne vidieť.

Ďalej môžu byť striedavé, teda také, že pokiaľ je štít štiepený vo farbe modrý a strieborný a na ňom je napr. striedavá krokva, tak tam, kde pod ňou je modré pole, bude krokva strieborná a naopak.

Figúra môže byť rozlične modifikovaná, napr. pri brvnách môžu byť ich konce (pravý či ľavý aj oba naraz) skrátené, alebo zahrotené. Modré vlnité brvno kosmo sa označuje ako rieka. Zelená päta sa označuje ako trávnik.

Vedľajšie figúry[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré vedľajšie heroldské figúry.

Vedľajšie heroldské figúry (angl. subordinaries) sú tie erbové figúry, ktoré sa síce podobajú na hlavné v tom, že spĺňajú ich "pravidelnosť" a to, že vychádzajú z heraldických a geometrických princípov, ale odlišujú sa od nich najmä tým, že nevedú vždy po heraldických trasách delenia a aj menej častým používaním. Nemusia zaberať tretinu štítu a väčšinou sú menšie ako hlavné.

Medzi vedľajšie figúry patria napr.: devätina (canton), štvrť, okraje, vnútorný štítok a ďalšie.

Vedľajšie figúry môžu mať mnohé modifikácie, podobné ako hlavné. Taktiež na ne platí pravidlo kontrastných farieb.

Pohyblivé figúry[upraviť | upraviť zdroj]

Základné pohyblivé vedľajšie figúry

Podkategóriou vedľajších heroldských figúr sú aj tzv. pohyblivé figúry. Tie vychádzajú z geometrických princípov, ale používaním sa blížia viac k heraldickým figúram. Môže ich byť viac ako jedna, potom sa usporadúvajú tiež podobne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]