Hexakyanoželeznatan draselný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexakyanoželeznatan draselný
Hexakyanoželeznatan draselný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6N6FeK4
Synonymá hexakyanidoželeznatan draselný
žltá krvná soľ
ferokyanid draselný
Vzhľad žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 368,345 g/mol
Teplota topenia 70 °C (trihydrát)
Teplota varu 400 °C (rozklad)
Hustota 1,889 g/cm³ (trihydrát)
Rozpustnosť 28 g/100 ml (20 °C)
35,3 g/100 ml (30 °C)
67 g/100 ml (80 °C)
75,7 g/100 ml (100 °C)
Teplota samovznietenia nehorľavý
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia -594,1 kJ/mol
-1 423,8 kJ/mol (trihydrát)
Štandardná entropia 418,8 J K-1 mol-1
598 J K-1 mol-1 (trihydrát)
Štandardná Gibbsová energia -453,1 kJ/mol
-1 097,5 kJ/mol (trihydrát)
Merná tepelná kapacita 0,902 J K-1 g-1
1,11 J K-1 g-1 (trihydrát)
Bezpečnosť
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13943-58-3 (bezvodý)
14459-95-1 (trihydrát)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Hexakyanoželeznatan draselný (iné názvy: hexakyanidoželeznatan draselný[1], žltá krvná soľ, ferokyanid draselný) je komplexná zlúčenina železa. Jej vzorec je K4[Fe(CN)6].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je v názve slovo „krvná“, v krvi sa nenachádza. Svoj názov získala historicky, keď sa pripravovala tavením potaše (K2CO3) s dusíkatými prírodnými látkami (napr. krvou, kožou alebo mäsom zotletých zvierat). Na rozdiel od červenej krvnej soli neuvoľňuje ani v stopovom množstve kyanidové ióny CN-, ktoré zabraňujú bunkovému dýchaniu, či dokonca prenosu kyslíka v krvi hemoglobínom.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Slúži na výrobu farbív. Reakciou so železitými iónmi vzniká modrá zrazenina, známa ako berlínska (pruská) modrá (Fe4[Fe(CN)6]3), čo sa využíva v kvalitatívnej analýze. Berlínska modrá sa skôr získavala zo živočíšnych zdrojov. Vyžíhaním zrazenej krvi vznikla žltá krvná soľ, ktorá bola potom zrážaná pyritovými výluhmi (Fe3+).[2] V potravinárstve a v cestnej údržbe sa používa ako protihrudkujúca látka kuchynskej soli. Na potravinách je označovaná ako E536.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenské chemické názvoslovie v medicíne
  2. Martin Hrubý-Barvy očima chemika

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.