Hodinová veža (Triavna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hodinová veža v Triavne
(Часовниковата кула в Трявна)
hodinová veža
celkový pohľad na budovu zo severovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Gabrovo
Okres Triavna
Mesto Triavna
Súradnice 42°51′58.63″S 25°29′22.18″V / 42,8662861°S 25,4894944°V / 42.8662861; 25.4894944
Dĺžka 5,60 m
Šírka 5,60 m
Výška 21,15 m
Štýl osmanská architektúra
Vznik 1814
Stav zachovalý, reštaurovaný
Wikimedia Commons: Clock tower, Tryavna
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hodinová veža (bulh. Часовникова кулаČasovnikova kula)[1][2][3][4][5][6][7] je stavba hodinovej veže zo začiatku 19. storočia, ktorá sa nachádza v meste Triavna v Gabrovskej oblasti v severnom Bulharsku.[1][3][4][5][6][7]

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[1][2] Je jedným zo symbolov mesta Triavna.[6]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Hodinová veža sa nachádza v historickej časti mesta Triavna. Je súčasťou súboru budov historického námestia „Ďado Nikola“ (bulh. площад „Дядо Никола“‎ – ploštad „Ďado Nikola“, doslova námestie deda Nikolu).[2] Veža stojí v západnom rohu námestia v blízkosti rieky.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vežu z juhovýchodu

Zvykne sa uvádzať, že hodinovú vežu v Triavne nechali postaviť miestne obchodnícke cechy potom, čo osmanský správca tarnovskej oblasti v roku 1813 nariadil výstavbu hodinových veží vo väčších mestách a dedinách oblasti ako Gabrovo, Triavna, Elena a iné. Toto je však nepravdepodobné a tento konkrétny príkaz k výstavbe sa pravdepodobne týkal len trevnenskej hodinovej veže, keďže hodinová veža v Gabrove bola postavená už v priebehu samotného roku 1813 a hodinová veža v Elene dokonca v roku 1812.[7]

Samotná veža bola následne postavená v priebehu jednej staviteľskej sezóny[1][7] v priebehu roku 1814.[7][5][1] Výstavby sa zúčastnila veľká časť trevneského obyvateľstva.[1] V roku 1815 bol vo veži inštalovaný hodinový mechanizmus, ktorého autormi sú bratia Kănčo A Geňu Radoslavovovi.[1]

V roku 1908 boli namaľované na hnedo vrchné drevené časti veže a v roku 1923 boli namaľované na zeleno.[1] V roku 1958 bol na strieške namontovaný ukazateľ vetra.[1] V roku 1966 prebehli reštauračné práce na drevených častiach veže, pričom prebehla aj výmena obloženia.[1] V roku 1967 získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[2][1] V rovnakom roku bol na hodinovej veži nainštalovaný ciferník.[1] V roku 1971[1] bol k hodinovému mechanizmu prirobený nástroj, ktorý každý večer v 22:00 zahrá pieseň[1][4] Strojna se Kalina vie, s textom básne Nerazdelni od Penča Slavejkova.[4] V 70. rokoch 20. storočia prebehli reštauračné práce na hodinovom mechanizme. Vykonal ich sofijský hodinár Jordan Cakov.[1] Ďalšie reštauračné práce hodinového mechanizmu sa začali v roku 1979 a prebiehali aj začiatkom 80. rokov 20. storočia. Vykonal ich hodinár Petăr Canev a jeho spolupracovníci. V rámci tejto reštaurácie bolo vymenených viacero častí hodinového mechanizmu.[1]

Posledné reštauračné práce na trevnenskej hodinovej veži prebehli v roku 2013.[1]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celkovo sa veža skladá z troch stupňov. Prvý základný stupeň má štvorcový pôdorys s rozmermi 5,60 x 5,60 metra.[4][1] Vo vrchnej časti je ukončený vo forme skosenej pyramídy. Je postavený z lámaných kameňov.[1] Hrúbka stien dosahuje 0,95 metra.[4][1] Vo vnútornej časti sa nachádza 1 meter široké schodisko.[1] Výška prvého stupňa dosahuje približne 10,80 metra.[4]

Druhý stupeň je vysoký 3,95 metra.[4] Je postavený z dreva vo forme osemstennej prizmy. Základná konštrukcia je obložená drevenými doskami. V priestore druhého stupňa sa nachádza hodinový mechanizmus.[1]

Tretí stupeň je rovnako ako druhý vo forme osemstennej prizmy s výškou 2,20 metra. Je zakončený strieškou vo forme kužeľu.[1] Celková výška tretieho stupňa je 6,40 metra. V priestore tretieho stupňa sa nachádza zvon, ktorý odbíja čas. Zvon bol odliaty v Rusku.[4]

Celková výška trevnenskej hodinovej veže je 21,15 metra.[4]

Hodinový mechanizmus sa musí ručne navíjať každých 24 hodín.[1]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu,[2][1] súčasť pamiatkovo chráneného architektonického ansábla Centralnijat ploštad.[2]

Rok vyhlásenia: 1967[2][1]

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota stavby[2]

Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Časovnikova kula (bulh. Часовникова кула, doslova Hodinová veža)

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pri zháňaní materiálov na výstavbu hodinovej veže, využili trevnenskí obchodníci tejto situácie a časť materiálu bola ukrytá a neskôr použitá pri tajnej výstavbe Chrámu svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený v roku 1819.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab DIMITROVA, Irina. Na razchodka iz văzroždenska Triavna. Varna : Izdatelstvo "Slavena", 2018. 72 s. ISBN 978-619-190-128-9. S. 12 – 15.
  2. a b c d e f g h Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Габрово [online]. ninkn.bg, [cit. 2023-11-14]. Dostupné online.
  3. a b DABKOVA, Daniela. Triavna. Varna : Izdatelstvo „Slavena“. 36 s. ISBN 954-579-235-3. S. 17.
  4. a b c d e f g h i j IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia : Izdatelstvo "Biko Bălgarija", 2014. 272 s. ISBN 978-619-90048-2-1. S. 247 – 248.
  5. a b c STAMOV, Stefan. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov, 2016. 516 s. S. 473.
  6. a b c GORANOVA, Lidija. Trevnenska architektura. Varna : Izdatelstvo „Slavena“, 2008. 24 s. ISBN 978-954-579-732-3. S. 15 – 16.
  7. a b c d e MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – izbrani studii – Tom. 1. Sofia : Bălgarska akademija na naukite : Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 400 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 265 – 266.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]