Hollywoodsky štúdiový systém 1935 – 1945

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hollywoodsky štúdiový systém je spôsob produkcie a distribúcie, ktorý v Hollywoode dominoval od počiatku 30. rokov. Tvoril ho oligopol ôsmich veľkých filmových spoločností, ktorý sa počas ďalších dvadsiatich rokov len málo menil. Filmový priemysel ovládala Veľká päťka, nazývaná tiež Majors; v poradí podľa veľkosti ju tvorili spoločnosti Paramount (predtým Famous Players-Lasky), Loew´s (známa pod názvom svojej produkčnej vetvy MGM), Fox (z ktorej sa v roku 1935 stáva Twentieth Century Fox), Warner Bros. a RKO.

Spoločnosti, ktoré patrili k Majors boli vertikálne integrované (prax, pri ktorej sa jedna spoločnosť angažuje v dvoch, alebo viacerých odvetviach filmového priemyslu - produkcia, distribúcia a uvádzanie), vlastnili reťazec kín a distribuovali svoje filmy do zahraničia.

Menšie filmové spoločnosti, ktoré nevlastnili takmer žiadne kiná, tvorili Malú trojku, alebo Minors. Patrili sem Universal Studios, Columbia a United Artists.

Popri týchto spoločnostiach existovalo stále niekoľko nezávislých spoločností, ktorým sa darilo vyrábať aj nákladné "áčkové" filmy, porovnateľné s produktami Majors.

Firmy (Monogram, Republic), ktoré vyrábali iba nízko-rozpočtové "béčkové" filmy boli spoločne známe pod názvom Powerty row(Ulička biedy).

Situácia v USA[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1932, v momente kedy bola americká hospodárska kríza najhlbšia, dosiahla nezamestnanosť výšky 23,6%. Kúpna sila doláru bola síce vysoká (vstupné do väčšiny kín stálo 10 centov), ale väčšina ľudí malo peniaze sotva na to najnutnejšie.

Napriek tomu, že USA zostali neutrálne až do japonského útoku na Pearl Harbor 7. decembra 1941, stala sa vojna príčinou amerického hospodárskeho rozvoja. V rokoch 1940-1944 vzrástla továrenská produkcia až 4-násobne. Až 40% hrubého domáceho produktu išlo na podporu vojnového úsilia, no mnoho novo zamestnaných robotníkov, ktorí predtým pracovali ako slúžiaci, alebo boli nezamestnaní, získalo kúpnu silu a dosiahlo vyšší životný štandard. Väčšina amerických produktov zvýšila svoje tržby až o 50%. Filmového priemyslu sa taktiež týkal tento vojnový "boom", pretože návštevnosť kín rapídne vzrástla.

Haysov kódex a MPPDA[upraviť | upraviť zdroj]

Motion Picture Producers and Distributors of America na čele s [Will H. Hays|Willom Haysom] bolo cenzúrne združenie, spoločne vlastnené filmovými spoločnosťami. Bolo založené v roku 1922 na napravenie reputácie Hollywoodu po sérií škandálov, ktoré ho postihli. Jeho hlavnou náplňou však bola politická autocenzúra - Produkčný kódex (známy aj pod pojmom Haysov kódex). Kódex vytýčil etické štandardy týkajúce sa zobrazenia násilia, sexu, zločinu a ďalších podobných motívov na plátnách kín. Napríklad homosexualita bola kvalifikovaná ako "sexuálna perverzita" a čokoľvek, čo by mohlo naznačovať sexuálnu perverzitu alebo explicitne predvádzané "zločinné praktiky" bolo zakázané. Všetky hollywoodske štúdia sa museli riadiť týmito nariadeniami, inak ich filmy postihla cenzúra. Niekedy dochádzalo k absurdným nariadeniam, kedy napr. cenzori MPPDA rozhodli, že aj manželské dvojice musia byť zobrazené ako spia v oddelených posteliach. Neskôr však štúdia začali tlačiť na MPPDA, aby tieto opatrenia zmiernili, pretože im pomaly ubúdali diváci.

Základnou funkciou Hayseovho kódexu bolo chrániť filmy pred cenzúrou "z vonku", t.j. celoštátnou cenzúrou. Kódex bol súborom opatrení, ktoré mali predísť tomu, aby boli filmy zostrihané miestnymi cenzormi, alebo katolíckou Ligou slušnosti. Kódex chránil zisky filmárov tým, že ich nútil nenatáčať scény, ktoré by neskôr mohli byť vystrihnuté. MPPDA povoľovalo štúdiám zájsť tak ďaleko, aby filmy zostali pre divákov dráždivými, ale bez toho, aby prekročili hranice dané cenzúrnymi opatreniami.

Veľká päťka[upraviť | upraviť zdroj]

Paramount začínal ako distribučná firma a expandoval kúpou veľkého počtu kín. Táto spoločnosť bola úspešná až do príchodu krízy, ktorá spôsobila omnoho nižšie zisky. Paramount sa zadĺžil a v roku 1933 vyhlásil bankrot. V priebehu ďalších rokov prešla spoločnosť reorganizáciou, na jej čelo sa v roku 1936 postavil výkonný producent Barney Balaban a doviedol ju k ziskovosti.

Loew´s/ MGM sa na rozdiel od Paramountu darilo v celom období 1930 až 1945. Mala menší reťazec kín a menej dlhov a ukázala sa ako najziskovejšia americká filmová spoločnosť. Filmy MGM (dokonca aj tie "béčkové") pôsobili omnoho luxusnejšie ako filmy iných štúdií. Spoločnosť sa dokonca chválila, že má zazmluvnených "viac hviezd ako ich je na nebi".

Twentieth Century Fox bola pri nástupe krízy v horšom stave ako väčšina Majors, najmä pre expanziu v čase nástupu zvuku. Problémy pretrvávali až do roku 1933, kedy Sidney Kent (predtým šéf distribúcie Paramountu) prevzal vedenie a zlúčil spoločnosť s menšou Twentieth Century.

Warner Bros. vďaka pôžičkám expandovali v období pred hospodárskou krízou. S dlhmi sa vyrovnali najmä znížením výdajov. Harry Warner, ktorý riadil spoločnosť nástojil na výrobe relatívne veľkého počtu nízkorozpočtových filmov zaručujúcich relatívne dobrý zisk.

RKO vznikla zo spoločnosti Radio Corporation of America (RCA) a bola najmenšou z Majors. Bola permanentne v bankrote a ani vojnová prosperita nepomohla RKO k ziskovosti. Mala málo hviezd a nestálu stratégiu.

Malá trojka[upraviť | upraviť zdroj]

Universal mala rozsiahly distribučný systém a bola najväčšia z Minors. Taktiež sa jej však v rokoch 1930 až 1945 nevyhli finančné problémy. Mala len málo veľkých hviezd a jej úspešní režiséri prechádzali k väčším štúdiám. Pôvodná stratégia Universalu spočívala v uvádzaní nových hviezd vo vizuálne pôsobivých hororoch.

Columbia pod vedením Harryho Cohna prestála hospodársku krízu a ostala zisková. Vyrábala populárne filmy napriek nízkym rozpočtom a často si požičiavala hviezdy od iných štúdií čím znižovala náklady na ich zmluvy.

United Artists - Zakladatelia tejto spoločnosti D. W. Griffith, Mary Pickfordová, Douglas Fairbanks a Charlie Chaplin pozvoľne upadli s príchodom zvukovej éry a firma distribuovala filmy iných nezávislých producentov, ktorí však časom prešli k prominentnejším spoločnostiam. United Artists sa stala jedinou spoločnosťou, ktorej zisky počas "vojnového boomu" klesali.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Filmový portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hollywoodsky_štúdiový_systém_1935_–_1945&oldid=7751805“