Hrad Grabštejn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hrad Grabštejn

Grabštejn, predtým tiež Olsytz, Wlsitz alebo Grafenstein, je pôvodne gotický hrad z 13. storočia, ktorý bol v16. storočí prestavaný na výstavný renesančný zámok. Grabštejn leží v Čechách, pri údolí Lužickej Nisy, nad dedinou Chotyně neďaleko Hrádku nad Nisou. Zámok je vo vlastníctve štátu a je spravovaný Národným pamiatkovým ústavom.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

O tom, kedy bol pôvodný hrad Grafenštejn založený dodnes nepanuje medzi historikmi zhoda. Isté však je, že sa tu v druhej polovici 13. storočia, v čase vlády Přemysla Otakara II., objavujú kasteláni z Donína, páni na Grafenštejne. Páni z Donína hrad vlastnili tri storočia. V 15. storočí, za husitských vojen, bol hrad niekoľkokrát dobývaný, odolal však aj útoku vojsk Šesťmestia. V druhej polovici 16. storočia ho však Donínovci pre dlhy a spoluvlastnícke problémy predali zemskému radovi a miestokancelárovi Jiřímu Mehlovi zo Střelic. Ten ho počas dvadsiatich rokov (1566 - 1586) dal prebudovať na renesančný zámok a dal pod ním vystavať poplužný dvor. Počas týchto mohutných úprav, dotýkajúcich sa horného aj dolného hradu, bola pôvodná kaplnka sv. Barbory vyzdobená vynikajúcou maliarskou výzdobou. Vďaka tejto výzdobe a tiež náročnému vnútornému vybaveniu je kaplnka považovaná za jednu z perál renesancie a raného manierizmu v Čechách. Kvôli zhoršenému postaveniu pri dvore po nástupe Rudolfa II. a následným finančným ťažkostiam však bol v roku 1586 Mehl nútený zámok opustiť.

Zámok od neho získal najprv Ferdinand Hoffmann z Grünebühlu, po ňom rod Černousovcov, potom Nosticovcov a Trauttmannsdorfovcov. Počas tej doby prebehla tridsaťročná vojna - na jej začiatku v roku 1622 vyhorela veľká hradná veža, v jej priebehu hrad niekoľkokrát obsadila švédska posádka, a po jej skončení bolo na príkaz cisára roka 1655 strhnuté pôvodne mohutné opevnenie z hradieb. V roku 1704 predal Jan Josef z Trauttmannsdorfu zámok grófovi Janovi Václavovi Gallasovi. Gallasovci a po nich Clam-Gallasovci vykonali na zámku niekoľko prestavieb. V roku 1818 dostal dolný zámok zásluhou Kristiána Krištofa Clam-Gallasa dnešnú klasicistickú podobu a okolo neho vznikol park s mnohými vzácnymi drevinami. Komplex majitelia využívali až do jeho konfiškácie v roku 1945, kedy boli Clam-Gallasovci nútení kraj (v dobytčích vagóne) opustiť. Následne bol ešte v najnutnejšie miere udržiavaný.

V roku 1953 sa však na zámku usídlila Československá ľudová armáda. Tá hrad neudržovala a zámok významnou mierou chátral, devastácia hradu však vyvrcholila až po odchode armády z Horného zámku. Záchranné práce začali v roku 1988 a trvajú doteraz, počas nich sú pôvodne značné škody postupne zahladzované. Dnes zámok patrí k príkladne reštaurovaným pamiatkovým objektom mimoriadneho významu, postupne sú verejnosti sprístupňované ďalšie časti areálu. O obnovu zámku sa významnou mierou zaslúžil Ján Sedlák, ktorý zastával funkciu kastelána v rokoch 1991 - 2013.[1]

Ku dňu 1.1.2014 sa funkcie kastelánky ujala Iva Bártová.[2]

Dolný zámok a priľahlý park dnes využíva Armáda Českej republiky na výcvik služobných psov a ako základňu armádnych psovodov.

Fotogaléria[upraviť | upraviť kód]

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • R.Anděl: Hrady, zámky a tvrze v Čechách, na Morave a Sliezsku. Severné Čechy, o.O, 1977
  • Fr.Bernau: Album der Burgen und Schlösser des Königreichs Böhmen, I, Saaz 1881
  • Graf Siegmar Dohna, Die Donins (2 diely), Berlin 1876
  • Durdík, Tomáš: České hrady, Praha 1984
  • Durdík, Tomáš: Hrady severných Čiech, Praha 1992
  • Durdík, Tomáš: Encyklopedie českých hradů, Praha 1995.
  • Knoth, Hermann: Die Burggrafen von Dohna auf Grafenstein, in: Archiv für Sächsische Landesgeschichte, Neue Folge, Bd.I, Leipzig 1875. S. 201-259
  • Kolektív, Štátny hrad Grabštejn. 1. vyd Ústí nad Labem: Štátny pamiatkový ústav, 2001. ISBN 80-85036-21-5
  • Kühn, Karl F.: Topographie der historischen und Kunstgeschichtlichen denkmal im Bezirke Reichenberg, Brünn - Prag - Leipzig - Wien 1934
  • Líbal, Dobroslav: Stavebno historický prieskum, (dejiny, architektonický rozbor, návrhy pre asanácie a rekonštrukciu), Praha 1979
  • D. Menclová: České hrady, I, 1972
  • D. Menclová: Grabštejn, stavebné rozbor, namnoženiu strojopis stav. rozboru, dejín, zameranie a pohľadov, 1973
  • Morawek, Karl Gotth: Das Schloss Grafenstein in Böhmen, Postillion und Paketboot, Zittau 1845
  • Morawek, Karl Gotth: Die Schlösser Grafenstein, Lamberga und die Ruinen Karlsfriede und Hammerstein sowie Bemerkungen in der Niederleschen Geschichte des Städtchens Grottau usw. Zittau, Stadtarchiv
  • August Sedláček: Hrady, zámky a tvrze kráľovstva Českého, X, 1895
  • J. V. Šimák: České dějiny, I-V
  • Jan Šťovíček: Jiří Mehl zo Střelice. Príspevok k dejinám Vroclavského patriciátu v 16. storočia, (diss.) 1968
  • Vondráčková, Jitka, Donínové na Grabštejn, diplomová práca FF UK Praha

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grabštejn na českej Wikipédii.