Hubblov objem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vizualizácia trojrozmernej štruktúry vesmíru vo veľkej mierke v Hubblovom objeme. V tejto mierke každé zrniečko svetla reprezentuje mnoho superkôp. Superkopa Panna (Virgo) - domov našej Mliečnej dráhy - sa nachádza v strede nášho Hubblovho objemu, ale nie je viditeľná, pretože je príliš malá.

Hubblov objem alebo Hubblova guľa predstavuje v kozmológii guľovú oblasť vesmíru obklopujúcu pozorovateľa, za ktorou sa objekty vďaka rozpínaniu vesmíru vzďaľujú od pozorovateľa rýchlejšie ako rýchlosť svetla.[1]

Súčasný polomer Hubblovej gule (známy aj ako Hubblov polomer alebo Hubblova dĺžka)je c/H_0, kde c je rýchlosť svetla a H_0 je Hubblova konštanta. Povrch Hubblovej gule sa nazýva mikrofyzikálny horizont, Hubblov povrch alebo Hubblov limit.

Viac všeobecne je možné použiť termín Hubblov objem na ľubovoľnú oblasť priestoru s objemom rádovo (c/H_0)^3.

Napriek tomu sa tento termín často (ale nesprávne) používa ako synonymum pre pozorovateľný vesmír, ktorý je väčší ako Hubblov objem.[2][3]

Vzťah k veku vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Hubblova dĺžka c/H_0 je pri použití štandardného kozmologického modelu 14 miliárd svetelných rokov, je o niečo väčšia ako c krát vek vesmíru, 13,8 miliardy rokov. To preto, lebo vek vesmíru získame spätnou extrapoláciou 1/H_0, ktorá predpokladá, že pokles rýchlosti každej galaxie je konštantná. Napriek tomu moderné pozorovania naznačujú, že pokles rýchlosti sa jemne zvyšuje[4] kvôli tmavej energii. A tak 1/H_0 je iba približný vek vesmíru.

Hubblov limit ako horizont udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty na Hubblovom limite majú, vzhľadom na pozorovateľa na Zemi, priemernú súčasnú rýchlosť c, takže vo vesmíre s konštantným Hubblovým parametrom pozorovateľ na Zemi nikdy neuvidí svetlo vyžiarené objektom mimo Hubblovho limitu. Takže Hubblov limit splýva s kozmologickým horizontom udalostí (hranicou oddeľujúcou pozorovateľné udalosti od tých, ktoré nikdy neuvidíme[5]).

V rôznych kozmologických modeloch nie je Hubblov parameter konštantou[2], takže vo všeobecnosti Hubblov limit nesplýva s horizontom udalostí. Napríklad v spomaľujúcom Friedmannovom vesmíre Hubblova guľa expanduje rýchlejšie ako vesmír a jej hranice predbehnú svetlo vyžiarené galaxiami, a tak skôr vyžiarené svetlo objektom mimo Hubblovej gule nakoniec môže doraziť do vnútra gule a môžeme ho vidieť[2]. Naopak, v zrýchľujúcom vesmíre expanduje Hubblova guľa pomalšie ako vesmír, tak sa objekty posúvajú mimo Hubblovej gule.[1]

Pozorovania naznačujú, že vesmír zrýchľuje[4], a tak niektoré viditeľné objekty prekročia jedného dňa Hubblov limit.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Edward Robert Harrison (2003). Masks of the Universe. Cambridge University Press. ISBN 0-521-77351-2.
  2. a b c For a discussion of why objects that are outside the Earth's Hubble sphere can be seen from Earth, see Error on call to template:cite web: Parameters url and title must be specifiedTM Davis & CH Linewater (2003). .
  3. For an example of mistaken usage, see Max Tegmark (2004). “Parallel Universes”, Science and Ultimate Reality: From Quantum to Cosmos. Cambridge University Press, 459ff. ISBN 0-521-83113-X.
  4. a b John L Tonry (2003). "Cosmological Results from High-z Supernovae". Astrophys J 594: 1. DOI:10.1086/376865.
  5. Edward Robert Harrison (2000). Masks of the Universe. Cambridge University Press. ISBN 0-521-66148-X.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hubble volume na anglickej Wikipédii.