Hubblov objem

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Vizualizácia trojrozmernej štruktúry vesmíru vo veľkej mierke v Hubblovom objeme. V tejto mierke každé zrniečko svetla reprezentuje mnoho superkôp. Superkopa Panna (Virgo) - domov našej Mliečnej dráhy - sa nachádza v strede nášho Hubblovho objemu, ale nie je viditeľná, pretože je príliš malá.

Hubblov objem alebo Hubblova guľa predstavuje v kozmológii guľovú oblasť vesmíru obklopujúcu pozorovateľa, za ktorou sa objekty vďaka rozpínaniu vesmíru vzďaľujú od pozorovateľa rýchlejšie ako rýchlosť svetla.[1]

Súčasný polomer Hubblovej gule (známy aj ako Hubblov polomer alebo Hubblova dĺžka)je , kde je rýchlosť svetla a je Hubblova konštanta. Povrch Hubblovej gule sa nazýva mikrofyzikálny horizont, Hubblov povrch alebo Hubblov limit.

Viac všeobecne je možné použiť termín Hubblov objem na ľubovoľnú oblasť priestoru s objemom rádovo .

Napriek tomu sa tento termín často (ale nesprávne) používa ako synonymum pre pozorovateľný vesmír, ktorý je väčší ako Hubblov objem.[2][3]

Vzťah k veku vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Hubblova dĺžka je pri použití štandardného kozmologického modelu 14 miliárd svetelných rokov, je o niečo väčšia ako krát vek vesmíru, 13,8 miliardy rokov. To preto, lebo vek vesmíru získame spätnou extrapoláciou , ktorá predpokladá, že pokles rýchlosti každej galaxie je konštantná. Napriek tomu moderné pozorovania naznačujú, že pokles rýchlosti sa jemne zvyšuje[4] kvôli tmavej energii. A tak je iba približný vek vesmíru.

Hubblov limit ako horizont udalostí[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty na Hubblovom limite majú, vzhľadom na pozorovateľa na Zemi, priemernú súčasnú rýchlosť , takže vo vesmíre s konštantným Hubblovým parametrom pozorovateľ na Zemi nikdy neuvidí svetlo vyžiarené objektom mimo Hubblovho limitu. Takže Hubblov limit splýva s kozmologickým horizontom udalostí (hranicou oddeľujúcou pozorovateľné udalosti od tých, ktoré nikdy neuvidíme[5]).

V rôznych kozmologických modeloch nie je Hubblov parameter konštantou[2], takže vo všeobecnosti Hubblov limit nesplýva s horizontom udalostí. Napríklad v spomaľujúcom Friedmannovom vesmíre Hubblova guľa expanduje rýchlejšie ako vesmír a jej hranice predbehnú svetlo vyžiarené galaxiami, a tak skôr vyžiarené svetlo objektom mimo Hubblovej gule nakoniec môže doraziť do vnútra gule a môžeme ho vidieť[2]. Naopak, v zrýchľujúcom vesmíre expanduje Hubblova guľa pomalšie ako vesmír, tak sa objekty posúvajú mimo Hubblovej gule.[1]

Pozorovania naznačujú, že vesmír zrýchľuje[4], a tak niektoré viditeľné objekty prekročia jedného dňa Hubblov limit.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Edward Robert Harrison. Masks of the Universe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2003. Dostupné online. ISBN 0-521-77351-2. S. 206.
  2. a b c For a discussion of why objects that are outside the Earth's Hubble sphere can be seen from Earth, see TM Davis & CH Linewater. Expanding Confusion: common misconceptions of cosmological horizons and the superluminal expansion of the universe [online]. 2003.
  3. For an example of mistaken usage, see Max Tegmark. Science and Ultimate Reality: From Quantum to Cosmos. [s.l.] : Cambridge University Press, 2004. Dostupné online. ISBN 0-521-83113-X. Parallel Universes, s. 459ff.
  4. a b John L Tonry; SCHMIDT, Brian P.; BARRIS, Brian. Cosmological Results from High-z Supernovae. Astrophys J, 2003, s. 1. DOI10.1086/376865.
  5. Edward Robert Harrison. Masks of the Universe. [s.l.] : Cambridge University Press, 2000. Dostupné online. ISBN 0-521-66148-X. S. 439.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hubble volume na anglickej Wikipédii.