Hunor a Magor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratia Hunor a Magor

Hunor a Magor boli mýtickí bratia z maďarských predkresťanských legiend. Synovia bohatiera Ménróta (kráľa Nimróda) a jeho ženy Eneth. Podľa legiend sa Hunor stal praotcom Hunov a Magor praotcom Maďarov (Magyarok).

Legenda Hunorovi a Magorovi[upraviť | upraviť zdroj]

Bratia Hunor a Magor sa vydali na lov do bažín meotiských. Uvideli krásneho jeleňa (v niektorých verziách je to laň a v iných zlatý jeleň) a začali ho prenasledovať, kým neprišli na úžasné miesto, ktoré bolo ideálne pre usadenie sa. Dostali k tomu od svojho otca povolenie a odišli do močiarov meotiských na päť rokov. Ako vyšli von, našli tábor bez mužov, žili tam len ženy a deti. Boli medzi nimi aj dve dcéry mocného vládcu Alanov, ktoré si bratia pojali za ženy. Tieto ženy im dali potomstvo, plemeno hunsko-maďarské... V tejto verzii nájdeme legendu napríklad v kronike Gesta Hungarorum. Táto legenda budí dojem, že Huni a Maďari boli príbuzné kmene, a že dobytím Panónie dali Huni Maďarom právo na „opätovné dobytie“ týchto území, teda Uhorska.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Legendy a kroniky koruny uherské. Ed. Richard Pražák; preklad Dagmar Bartoňková, Jana Nechutová. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.