Preskočiť na obsah

Hybridná komunikácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hybridná komunikácia je druh komunikácie, pri ktorej sa využíva viacero komunikačných kanálov a ľudských zmyslových orgánov. Využívajú sa pri nej rôzne kombinácie komunikačných činností - čítanie, písanie, rozprávanie či vedenie dialógu.[1]

Hybridná komunikačná sieť zároveň reprezentuje taký komunikačný systém, ktorý je schopný prijímať a vysielať analógový aj digitálny signál.[2]

Pojem hybridnej komunikácie takisto úzko súvisí s novými médiami. Okrem interaktivity a multimediálnosti je totiž jednou z hlavných charakteristík nových médií práve hybridnosť komunikácie, ktorá pomocou nich prebieha.

Vznik pojmu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem hybridnej komunikácie vznikol v súvislosti s rozvojom elektronických médií a s rozvojom informačnej spoločnosti, pri ktorých sa počítač stáva sprostredkovateľom komunikácie. Súčasné elektronické médiá sú hybridnou formou spojenia medzi písanou a orálnou (ústnou) komunikáciou. V súčasnej dobe internetu klasická orálna komunikácia sama o sebe pomaly zaniká a vždy má svoju podporu aj v písomnej podobe.[3]

Príklady hybridnej komunikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom hybridnej komunikácie môže byť šírenie osobného ústneho odporúčania (v angličtine "word of mouth") pomocou sociálnych sietí. Ďalším príkladom je používanie mobilného telefónu, kde sa orálna komunikácia transformuje cez elektronické komunikačné kanály.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Human and Mediated Communication around the World [online]. [Cit. 2014-12-06]. Dostupné online.
  2. Dictionary of Pure and Applied Physics [online]. [Cit. 2014-12-06]. Dostupné online.
  3. a b Human and Mediated Communication around the World [online]. [Cit. 2014-12-06]. Dostupné online.