Preskočiť na obsah

Hydroxid tálny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hydroxid tálny
Hydroxid tálny
Hydroxid tálny
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec TlOH
Systematický názov Hydroxid tálny
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 221,390 g/mol
pKB 0,8
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H300, H330, H373, H411
NFPA 704
0
4
1
COR
Ďalšie informácie
Číslo CAS 12026-06-1
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Hydroxid tálny je hydroxid tália, v ktorom je tálium v oxidačnom stave +I.

Hydroxid tálny je toxický.[1][2][3]

Hydroxid tálny vzniká po rozklade etoxidu tálneho vo vode:[4][5]

C2H5OTl + H2O → TlOH + C2H5OH

Takisto je možné ho získať priamo reakciou tália s etanolom a kyslíkom:[5]

4 Tl + 2 C2H5OH + O2 → 2 C2H5OTl + 2 TlOH

Ďalším spôsobom je reakcia síranu tálneho s hydroxidom bárnatým:[5]

Tl2SO4 + Ba(OH)2 → 2 TlOH + BaSO4

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Hydroxid tálny je silný hydroxid,[6] ktorý sa disociuje na tálny katión, Tl+, a hydroxidový anión, OH-. Disociačná konštanta (Kb) TlOH je asi 0,15,[7] čo odpovedá pKb = 0,8. Katión Tl+ sa podobá na katióny ťažších alkalických kovov a na strieborný katión.[8]

Hydroxid tálny je možné použiť pri Suzukiho reakcii na aktiváciu organických zlúčenín bóru a ako zásadu.[1] Toxicita hydroxidu tálneho však viedla k náhrade tejto zásady za iné alternatívy.[1][2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c JANA, Ranjan; PATHAK, Tejas P.; SIGMAN, Matthew S.. Advances in Transition Metal (Pd,Ni,Fe)-Catalyzed Cross-Coupling Reactions Using Alkyl-organometallics as Reaction Partners. Chemical Reviews, 2011-03-09, roč. 111, čís. 3, s. 1417–1492. Dostupné online [cit. 2022-09-27]. ISSN 0009-2665. DOI10.1021/cr100327p. (po anglicky)
  2. a b WOLFE, John P.; SINGER, Robert A.; YANG, Bryant H.. Highly Active Palladium Catalysts for Suzuki Coupling Reactions. Journal of the American Chemical Society, 1999-10-01, roč. 121, čís. 41, s. 9550–9561. Dostupné online [cit. 2022-09-27]. ISSN 0002-7863. DOI10.1021/ja992130h. (po anglicky)
  3. PUBCHEM. Thallium hydroxide [online]. pubchem.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. BRAUER, Georg; BAUDLER, Marianne. Handbuch der Präparativen Anorganischen Chemie, Band I.. 3rd. vyd. Stuttgart : Ferdinand Enke, 1975. ISBN 3-432-02328-6. S. 883.
  5. a b c PHILLIPS, Ross; HARTMAN, W. W.. A New Method for the Preparation of Thallous Hydroxide. Journal of the American Chemical Society, 1933-08, roč. 55, čís. 8, s. 3065–3066. Dostupné online [cit. 2022-09-27]. ISSN 0002-7863. DOI10.1021/ja01335a001. (po anglicky)
  6. PLESCH, Gustav; TATIERSKY, Jozef. SYSTEMATICKÁ ANORGANICKÁ CHÉMIA [online]. OMEGA INFO, 2004, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
  7. BELL, R. P.; PANCKHURST, M. H.. The incomplete dissociation of thallous hydroxide. Recueil des Travaux Chimiques des Pays-Bas, 2010-09-02, roč. 75, čís. 6, s. 725–729. Dostupné online [cit. 2022-09-27]. DOI10.1002/recl.19560750622. (po anglicky)
  8. "thallium." Encyclopædia Britannica. 2010. Encyclopædia Britannica Online. 20 Jan. 2010.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thallium(I) hydroxide na anglickej Wikipédii.