Hypatodóros z Téb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pozostatky chrámu bohyne Atény v archeologickej lokalite starovekého mesta Alifeira, cca 500 – 490 pred Kr.

Hypatodóros alebo Hékatodóros (starogr. ῾Υπατόδωρος, ῾Ηκατόδωρος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2]

Sochár Hypatodóros pochádzal z boiótskych Téb.[1] Činný bol pravdepodobne v polovici 5. storočia pred Kr.[1] Grécky historik Polybios, ktorý ho uvádza pod menom Hékatodóros, zaznamenal, že spolu so sochárom Sóstratom z Chiosu zhotovili bronzovú sochu Atény v arkádskom meste Alifeira.[3]

Staroveký cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku ale Sóstrata ako spoluautora tohto diela neuvádza: „Alifeirčania získali meno pre svoje mesto od Aliféra, syna Lykaonovho. Sú v ňom svätyne Asklépia a Atény, ktorú z bohov najviac uctievajú, hovoria, že sa u nich narodila a že u nich bola aj vychovávaná. Postavili tiež oltár Diovi, zvanému Kolískový (Lecheatés), pretože tam bohyňu priviedol na svet. Studničku nazývajú Tritónis a privlastňujú si povesť o rieke Tritón. Socha Atény je vypracovaná z kovu, je to dielo Hypatodóra, a zasluhuje si pozornosť rovnako pre svoju veľkosť, ako aj pre svoje prevedenie. Komusi z bohov konajú na počesť slávnosť, tuším, že Aténe.[4] Pausanias tiež uvádza, že sochári Hypatodóros a Aristogeitón boli autori niekoľkých sochárskych diel, ktoré Argejčania venovali ako votívne dary do Delf po víťaznej bitke proti Sparte pri Oinoe (na hranici medzi Spartou a Argolidou v roku 460 pred Kr.[5] ). Boli to sochy Adrasta a ďalších argejských vodcov z tzv. bitky siedmich proti Tébam, Amfiaraov voz, na ktorom stál vozataj Batón, blízky priateľ Amfiaraa a socha Alithersea. Prostriedky na zhotovenie týchto sôch získal Argos z vojnovej koristi.[6]

Odborníkom pre určenie doby pôsobenia sochára Hypatodóra dlho predstavoval problém záznam rímskeho spisovateľa Plínia, ktorý ho datoval do čias 102. olympiády, teda do rokov 372368 pred Kr.[7]

Archeológovia objavili v Delfách i na ostrove Dilos nápisy (datované do 3. stor. pred Kr.), ktoré okrem iného uvádzajú i muža menom Hypatodóros z Téb. Je možné, že tento Hypatodóros bol potomkom sochára Hypatodóra z polovice 5. storočia pred Kr.[8][9][10]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 364.
  2. J. G. Frazer. Pausanias Pausanias's Description of Greece. New York : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-1-108-04726-5. S. 34.
  3. Polybios, Historiai, 4,78,5.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 127.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 412.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 283.
  7. Plínius, Naturalis Historia, 34,19,50.
  8. Inscriptiones Graecae, FD III 1:359 [1]
  9. Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1040 [2]
  10. Delphi honours Hypatodoros of Thebes, Sylloge Inscriptionum Graecarum: 503 [3]