IEEE-488

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

IEEE-488 (HP-IB, GPIB) je štandardné rozhranie pre prepojenie meracích prístrojov s počítačom pre účely automatizácie merania.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hewlett-Packard pôvodne vyvinul rozhranie pre počítačmi riadené meracie systémy v roku 1960. Nazývalo sa HP-IB (Hewlett-Packard Interface Bus). HP-IB sa rýchlo stalo veľmi populárnym, preto z neho (normotvorná organizácia) organizácia IEEE (Institute for Electrical and Electronics Engineers) vytvorila štandard s označením GPIB (General Purpose Instrumentation Bus). Norma bola prevzatá aj v krajinách RVHP pod názvom IMS-2, avšak so zmeneným konektorom.

IEEE 488 bolo prvýkrát zavedené v roku 1978. Neskôr v roku 1980 bola pridaná do štandardu IEEE-488 nová vrstva a stará norma IEEE 488 bola premenovaná na IEEE 488.1, nová dostala označenie IEEE 488.2.

IEEE 488.2 zahrňuje minimálne požiadavky pre ovládače (kontroléry) a možnosti (funkcie) zariadení (rozpravac, posluchac, kontrolér). Takisto je v novej špecifikácii (oproti IEEE 488.1) podrobnejšie definovaný formát a kódovanie údajov, štruktúra komunikačného protokolu a správ medzi kontrolérom a zariadením.

Črty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prenosová rýchlosť 1 MBps.
  • Maximálne 14 meracích zariadení + systémový kontrolér môže byť paralelne prepojených na zbernici.
  • Maximálna dĺžka zbernice 20 m, maximálna vzdialenosť medzi zariadeniami je 2 m.
  • Správy sú vysielané po 1 bajte (8 bitov) súčasne.

24 zbernicových vodičov sa delí na 4 skupiny:

  • Príkazové a údajové vodiče (DIO1 – DIO8).
  • Vodiče nadviazania spojenia (DAV, NDAC, NRFD).
  • Vodiče riadenia zbernice (ATN, IFN, REN, SQR, EOI).
  • Zemniace vodiče na tienenie a ukostrenie.

Zariadenia môžu byť zapojené v zbernici do hviezdy alebo sériovo (sekvenčne) za sebou. V praxi môžme zapojiť maximálne 3 konektory jeden na druhý.