Iapetos (Titan)
Iapetos (starogrécky: Ἰαπετός, romanizované: Iapetós),[1] tiež Japetus, je v gréckej mytológii Titan, syn Ourana a Gaie[2] a otec Atlasa, Prométhea, Epimethea a Menoitia.
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
Iapetus je jeden z Titanov, o ktorom sa Homér zmieňuje v Iliade, že je uvrhnutý v Tartare spolu s Kronom. Je to Kronov brat, ktorý vládol svetu počas Zlatého veku, ale teraz je po prehranej vojne medzi Titanmi a novou generáciou bohov na čele s Diom spolu s Iapetom uväznený[3] tam, kde k nim nepreniká ani vánok, ani slnečné svetlo.[4]
Ako Iapetova manželka je zvyčajne udávaná Klyména, dcéra Okeána a Tethys (podľa Hésioda a Hygina) alebo Ázia (podľa Apollodóra).
V Hésiodových Prácach a dňoch je Prométheus menovaný ako „Iapetov syn" a matka menovaná nie je. V Hésiodovej Teogónii je však Klymené uvedená ako Iapetova manželka a Prométheova matka. V Aischylovej hre Spútaný Prometheus je Prometheus synom bohyne Themis bez uvedenia otca (ale stále má aspoň Atlasa za brata). V Horátiových Ódach však nájdeme v óde 1.3: „Smelý potomok Iapeta [t. j. Prométheus]... priniesol národom oheň zlým podvodom."
Hésiodos a ďalší grécki učenci považovali Iapetových synov za predkov ľudstva a niektoré z najhorších vlastností ľudstva vraj zdedili po týchto štyroch bohoch, z ktorých každý mal určitú morálnu chybu, ktorá často viedla k ich vlastnému pádu. Napríklad ľstivý a chytrý Prométheus mohol azda predstavovať záludné intrigy, neschopný a bezelstný Epimétheus hlúposť, vytrvalý, najsilnejší a mocný Atlas prílišnú odvahu a arogantný Menoitios neuvážené násilie.[5]
Iapetus bol ako praotec ľudstva stotožnený s Jafetom (יֶפֶת), jedným z troch synov Noema, na základe podobnosti ich mien a tradície,[6][7] čím sa vytvára náväznosť na „Jafetov", t. j. indoeurópanov.
V modernej dobe[upraviť | upraviť zdroj]
Japetus je mesiac planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami mesiacov Titan a Féba.
Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]
Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Možno predgréckeho pôvodu, pozri R. S. P. Beekes, Etymological Dictionary of Greek, Brill, 2009, S. 573–4.
- ↑ Hésiodos, Teogónia 135. Apollodórova Bibliotheca, 1.1.3
- ↑ ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 187.
- ↑ Homér, Iliada 8.478–481.
- ↑ Smiley, Charles N. Hesiod as an Ethical and Religious Teacher, The Classical Journal, vol. XVII, 1922; S. 514
- ↑ Matthew Poole, Commentary on the Holy Bible (1685), vol.1, 26
- ↑ Robert Graves, The Greek Myths vol. 1 S. 146
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iapetus na anglickej Wikipédii.