Preskočiť na obsah

Féba (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Féba

Phoebe na snímke sondy Cassini z júna 2004
Základné informácie
ObjaviteľWilliam H. Pickering
Dátum objavenia17. marec 1899/16. august 1898
SatelitSaturn
Iné označeniaSaturn IX
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos12 955 759 km
Excentricita0,1562415
Perióda obehu550,564636 dňa
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty174,8°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery218,8 × 217 × 203,6 km
Priemer: 220 km
Hmotnosť7,2×1018 kg
Priemerná hustota2,3 g/cm3
Úniková rýchlosť~0,10 km/s
Perióda rotácie9 hodín a 30 minút
Albedo0,06
Priemerná povrchová teplota78 K – 112 K
Atmosférický tlakbez atmosféry
Ďalšie odkazy
CommonsFéba

Féba[1] alebo Phoebe je mesiac planéty Saturn. Objavil ho William Henry Pickering v roku 1898.[2] Jej priemer je 213 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km.[2] Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Fébe iba málo informácií.

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Féba má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesou silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Féby ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).

Féba je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06 (od povrchu sa odrazí len 6 % svetla[2]), teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rýchla (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov[2]). Povrchové teploty kolísajú medzi −198 a −161 °C.

Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).

Pomenované krátery

Okolo obežnej dráhy Féby sa nachádza prstenec, ktorý patrí medzi prstence Saturna. Tento prstenec má sklon 27° oproti rovine Saturnu a jeho ostatným prstencom. Rozprestiera sa aspoň 128 až 207[3] polomerov Saturna ďaleko, pričom Féba obieha v priemernej vzdialenosti 215 polomerov Saturna. Prstenec je asi 40-krát širší, než je polomer planéty.[4] Keďže sa predpokladá, že častice, ktoré tvoria tento prstenec, pochádzajú z nárazov mikrometeroidov do povrchu Féby, mali by taktiež obiehať po retrográdnej dráhe,[5] teda v opačnom smere než ďalší väčší mesiac bližšie k Saturnu, Japetus. Materiál prstenca, ktorý sa posúva smerom k planéte, by teda dopadal na povrch jednej hemisféry Japetu (Japetus rotuje viazane okolo Saturnu), čo by prispievalo k jeho dvojfarebnému sfarbeniu.[6][7][8][9] Aj keď je tento prstenec veľmi veľký, je takmer neviditeľný – objavil ho až infračervený Spitzerov vesmírny ďalekohľad od NASA.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 4 Phoebe - NASA Science [online]. 2017-11-30, [cit. 2026-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. VERBISCER, Anne; Skrutskie, Michael; Hamilton, Douglas. Saturn's largest ring. Nature, 2009-10-07, s. 1098–100. DOI: 10.1038/nature08515. PMID 19812546.
  4. The King of Rings [online]. NASA, Spitzer Space Telescope center, 2009-10-07. Dostupné online. Archivované 2009-10-10 z originálu.
  5. COWEN, Rob. Largest known planetary ring discovered. Science News, October 6, 2009. Dostupné online [cit. 2009-10-06]. Archivované 2011-08-22 na Wayback Machine
  6. Largest ring in solar system found around Saturn Archivované 2015-05-18 na Wayback Machine, New Scientist
  7. MASON, J.; Martinez, M.; Balthasar, H.. Cassini Closes In On The Centuries-old Mystery Of Saturn's Moon Iapetus [online]. Space Science Institute, 2009-12-10. Dostupné online. Archivované 2012-02-03 z originálu.
  8. DENK, T.. Iapetus: Unique Surface Properties and a Global Color Dichotomy from Cassini Imaging. Science, 2009-12-10, s. 435–439. DOI: 10.1126/science.1177088. PMID 20007863.
  9. SPENCER, J. R.; Denk, T.. Formation of Iapetus' Extreme Albedo Dichotomy by Exogenically Triggered Thermal Ice Migration. Science, 2009-12-10, s. 432–435. DOI: 10.1126/science.1177132. PMID 20007862.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]