Mesiace Saturna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fotomontáž niekoľkých mesiacov Saturnu
Saturnove prstence, Titan, Enceladus
Skupina nepravidelných satelitov

Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn. Na základe charakteru obežných dráh sú Saturnove satelity rozdeľované do niekoľkých skupín, zvyčajne nazývaných rodinami.

Pastierske mesiace[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto mesiace obiehajú vo vnútri a pri okraji jednotlivých prstencov Saturnu v rovnakom zmysle, ako sa otáča planéta okolo svojej osi (tzv. priame alebo prográdne dráhy). Ich gravitačný vplyv je zodpovedný jednak za vytváranie ostrých okrajov prstencov (zaháňajú zblúdilé čiastočky prstencov naspäť ako pastieri ovce do stáda, odtiaľ ich názov), za vznik delenia prstencov (medzier v prstencoch) a vytváranie gravitačných vĺn v štruktúre prstencov. Ich rotácia okolo osi je viazaná. Do tejto rodiny patria mesiace Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus a Janus a doteraz nepotvrdené a nepomenované mesiace S/2004 S4, S/2004 S3 a S/2005 S1.

Rodina vnútorných mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Táto skupina mesiacov obieha v Saturnovom veľmi riedkom prstenci E. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Jej členmi sú relatívne veľké mesiace Mimas, Enceladus, Tethys a Dione a veľmi malé objekty Methone a Pallene.

Koorbitálne mesiace[upraviť | upraviť zdroj]

Pod týmto pojmom sa rozumejú skupiny mesiacov obiehajúcich po identických dráhach, ktoré sú tvorené jedným veľkým mesiacom a dvoma drobnými telesami, nachádzajúcimi sa v Lagrangeových bodoch L4 a L5. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Ich rotácia okolo osi je viazaná. V Saturnovom systéme ide o dve rodiny:

Rodina Tethys[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Tethys a ako podriadené telesá Telesto a Calypso.

Rodina Dione[upraviť | upraviť zdroj]

Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Dione a ako podriadené telesá Polydeuces a Helene.

Rodina vonkajších veľkých mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Titan zo sondy Cassini
Rhea zo sondy Cassini
Japetus na mozaike snímok zo sondy Cassini

Všetky tieto objekty obiehajú mimo prstenca E. Skupinu tvoria mesiace Rhea, Hyperion, Titan a Japetus. Titan je v dráhovej rezonancii 3:4 s Hyperionom. Titan, Rhea a Japetus sú (v tomto poradí), tri najväčšie mesiace Saturna a majú približne guľatý tvar. Hyperion je od nich oveľa menší s nepravidelným tvarom.

Titan[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Titan (mesiac)

Titan je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov Saturna. So svojim priemerom 5 150 km je väčší ako planéta Merkúr. Je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. O povrchu vedci nemali presné predstavy až do pristátia kozmickej sondy (sonda Huygens) začiatkom roku 2005. Po jej pristátí sa Titan stal jediným mesiacom cudzej planéty, na ktorom pristála kozmická sonda. Atmosféra pozostáva najmä z dusíka, o ktorom sa predpokladá, že by mohol byť sopečného pôvodu. Okrem hustej atmosféry je unikátny tým, že v jeho atmosfére aj na jeho povrchu sa nachádza veľké množstvo rôznych organických molekúl.

Povrch Titanu je relatívne mladý, čo svedčí o komplexnej a neustále prebiehajúcej geologickej činnosti. Infračervený prieskum povrchu ukázal, že na povrchu mesiaca sú útvary, ktoré sa interpretujú ako oceány, ľadovce a pevniny. Vedci predpokladajú, že Titan je vybudovaný zrejme z rovnakých dielov kremičitanov a molekúl NH3.H2O a CH4.H2O. Povrchové teploty sa pohybujú okolo −179 °C (94 K). Už dávno sa predpokladala existencia jazier tekutých uhľovodíkov na povrchu Titanu, ale až v roku 2008 bola potvrdená na základe údajov zo sondy Cassini.

Rhea[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rhea (mesiac)

Rhea má guľový tvar s priemerom 1 528 km, čo z nej robí druhý najväčší mesiac Saturna. Po prelete sondy Voyager 1, ktorá urobila snímky tohto mesiaca s rozlíšením 1 km astronómovia zistili, že povrch mesiaca pokrýva čistý biely ľad. Mesiac sa skladá zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Nedá sa vylúčiť, že Rhea má jadro z kameňa. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi. Pretože Rhea nemá nijakú atmosféru, na kráteroch nie sú viditeľné žiadne stopy po erózii. Údaje zo sondy Cassini priniesli dôkazy o tom, že Rhea je ako jediný známy mesiac obklopená prstencom.

Japetus[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Japetus (mesiac)

Stredným priemerom 1 436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm3, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Jeho pologule majú odlišnú odrazivosť. Jedna z nich, Cassini Regio, je oveľa tmavšia ako druhá. Príčina tohto javu doteraz nie je uspokojivo vysvetlená. Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2.

Kvôli svojej vzdialenej, sklonenej orbite je Japetus jediný veľký mesiac, z ktorého povrchu by boli prstence Saturna jasne viditeľné. Z ostatných veľkých mesiacov by z prstencov boli viditeľné iba ich okraje.

Rodina Inuitov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inuitská skupina

Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 11 až 18 mil. km po dráhach so sklonom 45° až 50° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po eskimáckych (inuitských) bohoch. Rodinu tvoria mesiace Kiviuq, Ijiraq, Paaliaq a Siarnaq a doteraz nepotvrdený a nepomenovaný objekt S/2004 S11.

Rodina Nórov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Severská skupina

Tieto väčšinou veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenostiach 13 až 21 mil. km po retrográdnych dráhach (obiehajú proti zmyslu rotácie planéty) so sklonom 147° až 176° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. S výnimkou najväčšieho člena Phoebe sú pomenované po bohoch severskej (nórskej) mytológie: Skathi, Mundilfari, Narvi, Suttungr, Thymr a Ymir. K skupine patrí tiež doteraz nepomenované objekty S/2004 S13, S/2004 S17, S/2004 S15, S/2004 S10, S/2004 S12, S/2004 S18, S/2004 S9, S/2004 S7, S/2004 S14, S/2004 S8 a S/2004 S16.

Skupina Galov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Galská skupina

Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 16 až 18 mil. km po priamych (prográdnych) dráhach so sklonom 33 až 35 k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po galských bohoch: Albiorix, Erripao a Tarvos.

Zoznam mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Označenie Elementy dráhy Rozmer (km) Magnitúda Rok objavu Objaviteľ
definit.  predbežné  veľká polos (103 km) výstrednosť Sklon dráhy (°) doba obehu (dni)
Pan XVIII S/1981 S13 133,6 0,000 0,000 0,575 25,6 19 1990 M. Showalter / Voyager 2
Daphnis XXXV S/2005 S1 136,5 0,000 0,000 0,590 7   2005 C. C. Porco et al. / Cassini
Atlas XV S/1980 S28 137,7 0,000 0,300 0,602 18,5×17,2×13,5 (16) 18,5 1980 R. Terrile / Voyager 1
Prometheus XVI S/1980 S27 139,4 0,002 0,000 0,613 74×50×34 (50) 15,5 S. A. Collins / Voyager 1
Pandora XVII S/1980 S26 141,7 0,004 0,000 0,628 55×44×31 (42) 16
Epimetheus XI S/1980 S3 151,4 0,009 0,340 0,694 69×55×55 (59) 15 J. Fountain, S. Larson, H. Reitsema, B. Smith / Voyager 1
Janus X S/1980 S1 151,5 0,007 0,140 0,695 97×95×77 (89) 14 1966 A. Dollfus
Mimas I   185,5 0,020 1,530 0,942 209×196×191 (199) 12,5 1789 W. Herschel
Methone XXXII S/2004 S1 194,3 0,001 0,018 1,010 3   2004 C. C. Porco et al. / Cassini
Pallene XXXIII S/2004 S2 212,3 0,004 0,181 1,140 4
Enceladus II   238,0 0,004 0,000 1,370 256×247×245 (249) 11,5 1789 W. Herschel
Telesto XIII S/1980 S13 294,7 0,001 1,158 1,888 15×12,5×7,5 (11) 18 1980 B. Smith, H. Reitsema, S. Larson, J. Fountain / Voyager 1
Tethys III   0,000 0,168 1,888 536×528×526 (530) 10 1684 G. D. Cassini
Calypso XIV S/1980 S25 0,018 0,171 1,888 15×8×8 (10) 18,5 1980 D. Pascu, K. Seidelmann, W. Baum, D. Currie
Polydeuces XXXIV S/2004 S5 377,4 0,018 0,171 2,740 4   2004 C. C. Porco et al. / Cassini
Dione IV   0,002 0,020 2,737 1120 10 1684 G. D. Cassini
Helene XII S/1980 S6 0,005 0,000 2,737 18×16×15 (16) 18 1980 P. Laques, J. Lecacheux
Rhea V   527,0 0,001 0,350 4,52 1528 9 1672 G. D. Cassini
Titan VI   1 221,8 0,029 0,330 15,95 5150 8 1655 C. Huygens
Hyperion VII   1 481,1 0,104 0,430 21,28 185×140×113 (143) 14 1848 W. Bond, W. Lassell
Japetus VIII   3 561,3 0,028 14,720 79,3 1436 10,5 1671 G. D. Cassini
Kiviuq XXIV S/2000 S5 11 370,0 0,330 48,700 449,0 7 22,0 2000 B. Gladman
Ijiraq XXII S/2000 S6 11 440,0 0,320 49,100 451,0 5 22,6 J. J. Kavelaars, B. Gladman
Phoebe IX   12 952,0 0,163 175,300 550,5 115×110×105 (110) 16 1898 W. Pickering
Paaliaq XX S/2000 S2 15 200,0 0,360 47,200 687,0 10 21,3 2000 B. Gladman
Skathi XXVII S/2000 S8 15 650,0 0,270 148,500 729,0 3 23,6 J. J. Kavelaars, B. Gladman
Albiorix XXVI S/2000 S11 16 390,0 0,480 34,000 738,0 13 20,5 M. Holman, T. B. Spahr
    S/2004 S11 16 950,0 0,336 41,000 822,0 3 24,1 2005 D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
Erriapo XXVIII S/2000 S10 17 610,0 0,470 33,500 871,0 4 23,0 2000 J. J. Kavelaars, B. Gladman
Skoll XLVII S/2006 S8 17 665,0 0,464 161,200 878,3 6 24,5 2006
Siarnaq XXIX S/2000 S3 18 160,0 0,290 45,600 893,0 16 20,1 2000 B. Gladman, J. J. Kavelaars
Tarvos XXI S/2000 S4 18 240,0 0,540 34,900 926,0 7 22,1 2000 J. J. Kavelaars, B. Gladman
    S/2004 S13 18 450,0 0,273 167,400 906,0 3 24,5 2005 D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
    S/2004 S17 18 600,0 0,259 166,600 986,0 2 25,2
Mundilfari XXV S/2000 S9 18 710,0 0,210 169,400 951,0 3 23,8 2000 B. Gladman, J. J. Kavelaars
Narvi XXXI S/2003 S1 18 720,0 0,350 134,600 956,0 3 23,8 2003 S. S. Sheppard
    S/2004 S15 18 750,0 0,180 156,900 1008,0 3 24,2 2005 D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
    S/2004 S10 19 350,0 0,241 167,000 1026,0 3 24,4
Suttungr XXIII S/2000 S12 19 470,0 0,110 175,800 1017,0 3 23,9 2000 B. Gladman, J. J. Kavelaars
    S/2004 S12 19 650,0 0,401 164,000 1048,0 3 24,8 2005 D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
    S/2004 S18 19 650,0 0,795 147,400 1052,0 3 23,8
    S/2004 S9 19 800,0 0,235 157,600 1077,0 3 24,7
    S/2004 S7 19 800,0 0,580 165,100 1103,0 3 24,5
    S/2004 S14 19 950,0 0,292 162,700 1081,0 3 24,4
Thrymr XXX S/2000 S7 20 470,0 0,470 175,000 1089,0 3 23,9 2000 B. Gladman, J. J. Kavelaars
    S/2004 S8 22 200,0 0,213 168,000 1355,0 3 24,6 2005 D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna
    S/2004 S16 22 200,0 0,135 163,000 1271,0 2 25,0
Ymir XIX S/2000 S1 23 100,0 0,330 173,100 1312,0 8 21,7 2000 B. Gladman
Meno Označenie Elementy dráhy Rozmer (km) Magnitúda Rok objavu Objaviteľ
definit.  predbežné  veľká polos (103 km) výstrednosť Sklon dráhy (°) doba obehu (dni)
Kari XLV S/2006 S2 22 118,0 0,478 156,300 1 233,6 7 23,9 2006
Surtur XLVIII S/2006 S7 22 707,0 0,451 177,500 1 297,7 6 24,8 2006
Loge XLVI S/2006 S5 23 065,0 0,187 167,900 1 312,0 6 24,6 2006
    S/2006 S1 18 981,1 0,130 154,200 970,0 6 24,6 2006
    S/2006 S3 21 132,0 0,471 150,800 1 142,0 6 24,6 2006
    S/2006 S4 18 105,0 0,374 172,700 905,0 6 24,4 2006
    S/2006 S6 18 600,0 0,192 162,900 942,0 6 24,7 2006
    S/2007 S1 17 920,0 0,107 49,860 895,0 7 23,9 2007
    S/2007 S2 16 560,0 0,218 176,700 800,0 6 24,4 2007
    S/2007 S3 20 518,5 0,130 177,200 1 100,0 5 24,9 2007

Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Saturnu so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]