Phoebe (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Phoebe
Phoebe cassini.jpg
Phoebe na snímke sondy Cassini z júna 2004
Základné informácie
Objaviteľ William H. Pickering
Dátum objavenia 17. marec 1899/16. august 1898
Satelit Saturn
Iné označenia Saturn IX
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos 12 955 759 km
Excentricita 0,1562415
Perióda obehu 550,564636 dňa
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty 174,8°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 218,8 × 217 × 203,6 km
Priemer: 220 km
Hmotnosť 7,2×1018 kg
Priemerná hustota 2,3 g/cm3
Úniková rýchlosť ~0,10 km/s
Perióda rotácie 9 hodín a 30 minút
Albedo 0,06
Priemerná povrchová teplota 78 K – 112 K
Atmosférické vlastnosti
Atmosferický tlak bez atmosféry
Ďalšie odkazy
Commons Phoebe

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Phoebe alebo Féba je mesiac planéty Saturn. Objavil ho William Henry Pickering v roku 1899. Má priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.

Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevažne vodný ľad s prímesou silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že v prípade Phoebe ide o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).

Phoebe je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06, teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi −198 a −161 °C.

Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]