Ilham Alijev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ilham Alijev
Илhам Əлијев
Alijev počas návštevy Poľska v roku 2008.
Alijev počas návštevy Poľska v roku 2008.
Ilham Alijev, podpis
2. prezident Azerbajdžanu
Momentálne v úrade
od 31. októbra 2003
Premiér Artur Rasizade
Predchodca Hejdar Alijev
Biografické údaje
Narodenie 24. december 1961 (54 rokov)
Baku, ZSSR
Politická strana Nový Azerbajžan
Alma mater MGIMO
Vierovyznanie šítsky islam
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ilham Alijev
(multimediálne súbory)

Ilham Alijev, azerbajdžansky İlham Heydər oğlu Əliyev, rusky Ильхам Гейдарович Алиев, (* 24. december 1961, Baku) je azerbajdžanský politik, prezident Azerbajdžanu od 31. októbra 2003, syn a nástupca Hejdara Alijeva.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Baku, ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde ZSSR podnikal v Moskve a Istanbule.

V máji 1994 ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste 2003 sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane OBSE, vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu.

Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia Ilhama Alijeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci 2005 pod tlakom medzinárodného spoločenstva a Rady Európy Alijev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku 2003. V apríli 2006 Alijev uskutočnil cestu do USA, kde sa súkromne stretol aj s prezidentom G. W. Bushom. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť.

Vo vzťahu k Náhornému Karabachu zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť Azerbajdžanu, voči Arménsku sa vyjadruje nepriateľsky.

Prezidentské voľby 15. októbra 2008 vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa OBSE kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.

Jeho ženou je Mehriban Alijeva, majú 3 deti: Lejlu, Arzu a Hejdara. Má staršiu sestru Sevil Alijevu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]