Ilmeriovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ilmeriovci
KrajinaUhorsko, Maďarsko, Slovensko
ZakladateľBenedikt z Mojmíroviec, Batur z Vinodolu, Miko z Vinodolu
Rok založenia
dynastie
1277, 1283
Rok zániku dynastie1940

Ilmeriovci alebo Ürméniovci (dobovo rod: Irmely, Irmeli, Ilmeri, Ilmery, Üményi, Ürméni) bol šľachtický rod z Nitrianskej stolice, z Mojmíroviec (vtedajší Ilmer/Urmín).[1]

Dejiny rodu[upraviť | upraviť zdroj]

Nitrianska stolica[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé hodnoverné zmienky predkoch rodu sú z rokov 1277 a 1283.[pozn 1] Vtedy sa Benedikt z Mojmíroviec (syn Pavla) a jeho príbuzní Batur z Vinodolu a Miko z Vinodolu stali zakladateľmi jednotlivých vetiev rodov z Mojmíroviec. Ilmeriovci majú čiastočne spoločných predkov s rodom Sőlőšiovcov.[1] Od konca 13. storočia a počas 14. storočia sa rod začal vetviť a objavovali sa prímenia Fodor, Boďo (obe vymreli počas 15. storočia) a Vereš. Všetci neskorší potomkovia rodu sú tak odvodení od vetvy Verešovcov, ktorá pochádza od Benedikta.

Ako prvý začal prímenie Vereš používať Šebastián z Mojmírovicec (* 1477 – † po 1502), syn Michala. Šebastián pôsobil ako kráľov vyslanec pri Nitrianskej stolici.[1]

Ivanská vetva[upraviť | upraviť zdroj]

Nastaršie majetky rodu sa nachádzali v Mojmírovciach (lokality Genč, Taráň, Piešťany - zaniknutá lokalita pri dnešnom Poľnom Kesove), Ivanke pri Nitre a pri Svätoplukove (Oháj).[1]

Ján z Mojmíroviec, syn Mikuláša bol zakladateľ ivánskej vetvy rodu, s prídomkom „de Iwankafalva“. Mikuláš sa ženil sa s jedinou dcérou Mikuláša z Ivanky pri Nitre, z rodu Branč-Lipovníkovcov. Ján sobášom s Margitou z Demandíc získal majetky v Demandiciach a v osade Hybec na Honte.[1]

Ďalší významní členovia ivánskej vetvy rodu boli[1]:

  • Ondrej Irmeli, v rokoch 1498 – 1508 podžupan Nitrianskej stolice
  • Imrich Literát, veľkovaradínsky prešpot (1549)
  • František, kráľov zmocnenec (1520)

Fratišek sa oženil s Barborou (dcéra bratislavského podžupana Tomáša Ilešháziho). Františkov syn Ján (* 1569 – † po 1575) mal dve dcéry. Šlo o posledného mužského člena ivanskej vetvy rody Ilmériovcov.[1]

Mojmírovská vetva[upraviť | upraviť zdroj]

Ivanská a mojmírovská vetva Ilmeriovcov mali spoločné majetky ešte v 16. storočí. Z tejto vety sa spomínajú napr.[1]:

  • Gregor, ostrihomský kanonik (1397 – 1416)
  • Pavol, nitriansky kanonik (1512 – 1528)
  • Urban, nitriansky kanonik (1540 – 1555)

Pôvodné majetky v Mojmírovciach boli sídlom rodu do polovice 18. storočia. Vtedy sa František odsťahoval do Žabokriek nad Nitrou. Táto vetva pokračovala jeho synom a vnukom Petrom, ktorým v roku 1839 vymrela.[1]

Z mojmírovských Ilmeriovcov najdlhšie pretrvala vetva od Štefana, registrátora Uhorskej kancelárie. Významní sa stali jeho štyria synovia[1]:

Sídlo Jozefa Ürméniho vo Váli (Stoličnobelehradská stolica) sa stalo nové sídlo rodu. Aj Jozefovi synovia Ján, František a Maximilián dosiahli vysoké postavenie v uhorských úradoch. Nikdy však neboli povýšení do barónskeho alebo grófskeho stavu.[1]

Posledný člen rodu bol Pavol Ürméni, ktorého smrťou v roku 1940 rod vymrel.[1]

Bratislavská stolica[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušníci rodu sa objavujú aj v Bratislavskej stolici. Prvý známy príslušník bol Demeter z Dolného Čepeňa (dnes miestna časť Serede), ďalší (Adam a Martin) sa objavujú v súpise šľachty z roku 1681. Potomkovia rodu vlastnili majetky na území Bratislavskej župy do druhej polovice 19. storočia.[3]

Erb[1][upraviť | upraviť zdroj]

Erb z roku 1643 tvorí: „v [striebornom] štíte na [zelenej] pažiti stojaca odetá žena [modré šaty a biela zástera], ktorá drží v ľavej ruke tri [červené] ruže, v pravej tri [zelené] palmové ratolesti.“ Prikrívadlá sú zlato-modré a červeno-strieborné.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Staršie sa za najstarších predkov rodu považovali Štefan z Mojmíroviec a Benedikt z Mojmíroviec, ktorým mal majetky darovať kráľ Belo IV. v rokoch 1245 a 1248. Tieto listiny sú však falzifikáty z 18. storočia. Ich autor bol Adam Rajčáni.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m ILMERI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 106-108.
  2. KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 282.
  3. ÜRMÉNYI. In: PONGRÁCZ, Denis; STREŠŇÁK, Gábor; RAGAČ, Radoslav; TANDLICH, Tomáš; FEDERMAYER, Frederik. Šľachta Bratislavskej stolice. Kresby Denis Pongrácz. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Luigi, 2004. 496 s. (Series Nobilium.) ISBN 80-969027-0-9. S. 427.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]