Imprimatur (katolícka cirkev)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Imprimatur (z lat. nech sa tlačí) „je v Katolíckej cirkvi právny úkon, ktorým miestny ordinár alebo kompetentný náboženský predstavený udeľuje povolenie na vytlačenie kníh týkajúcich sa viery a mravov po preskúmaní bezchybnosti rukopisu cenzorom“.[1][2]

Slovo imprimatur sa uvádza na začiatky knihy (požiadavka kánonického práva[3]) spojené s menom ordinára.[2] Imprimatur treba aj pre iné cirkevné tlače ako knihy - tie, ktorú sú určené na verejné rozširovanie.[1] Povolenie je udelené na základe kladného hodnotenia - nihil obstat.[4]

Podľa Kódexu kánonického práva, kán. 823 uvádza: „Aby sa zachovala neporušenosť viery a mravov, pastieri Cirkvi majú povinnosť a právo dozerať, aby sa spismi alebo používaním spoločenských oznamovacích prostriedkov nespôsobila ujma viere alebo mravom veriacich; takisto požadovať, aby spisy, ktoré vydávajú veriaci, týkajúce sa viery alebo mravov, boli im predložené na posúdenie; a tiež zavrhnúť spisy, ktoré škodia pravej viere alebo dobrým mravom.“[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b imprimatur. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník. 1. vyd. Zväzok I A – K. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 213.
  2. a b imprimatur. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 373.
  3. imprimatur. In: CROSS, F. L., ed. The Oxford Dictionary of the Christian Church. 3rd ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. S. 824.
  4. imprimatur. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 679.
  5. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava/c/3-uciaca-uloha-cirkvi

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]