Imrich Henszlmann
| Imrich Henszlmann | |
 Architekt, zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku | |
| Narodenie | 13. október 1813 Košice |
|---|---|
| Úmrtie | 5. december 1888 (75 rokov) Budapešť |
| Odkazy | |
| Commons |  Imrich Henszlmann |
Imrich Henszlmann (* 13. október 1813, Košice - † 5. december 1888, Budapešť) bol architekt a člen Uhorskej akadémie vied. Preslávil sa ako zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku.
Mladosť
Pochádzal z nemeckej luteránskej rodiny Henszlmannovcov pôvodom z Bardejova, ktorá sa v Košiciach usadila v roku 1811. Jeho otec Imrich Henszlmann starší (1770-1817) si odkúpil meštiansky dom na rohu Hlavnej a Alžbetinej ulice, kde viedol prosperujúci železiarsky obchod. V roku 1813 sa mu v tomto dome, v tieni Dómu svätej Alžbety narodil syn. Hoci vyštudovaný lekár na univerzitách v Pešti, Viedni a Padove, svojej profesii sa nevenoval a začal sa zaoberať umením a architektúrou, ktorú študoval vo Francúzsku.
Zakladateľom umenovedy v Uhorsku
Od roku 1841 sa stal korešpondentom Uhorskej akadémie vied. V roku 1846 mu vyšla knižka Kassa városának ó-német stylű templomairól (Košické kostoly staronemeckého štýlu), ktorá bola jeho prvou prácou o košických pamiatkach a prvým dielom v tomto odbore v Uhorsku vôbec. V tom istom roku sa v Košiciach konal celokrajinský kongres lekárov a prírodovedcov, kde pod jeho taktovkou vznikla požiadavka na vznik pamiatkovej obnovy v Uhorsku. V roku 1873 sa stal riadnym členom Uhorskej akadémie vied a vedúcim katedry archeológie budapeštianskej univerzity.[1]
Vznik Hornouhorského múzea
V roku 1872 sa podarilo z jeho iniciatívy založiť predchodcu dnešného Východoslovenského múzea, Hornouhorský muzeálny spolok. Po smrti zanechal spolku okolo 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.[2]
Rekonštrukcia Dómu sv.Alžbety
Hoci neskôr žil v Pešti, do rodných Košíc sa často vracal, aj v súvislosti s vtedy prebiehajúcou a ostro sledovanou rekonštrukciou Dómu svätej Alžbety. Ovplyvnený francúzskou školou, bol zástancom čo najpuristickejšieho zásahu do stredovekej gotickej hmoty Dómu. Ostro kritizoval aj neodborný archeologický výskum staršieho goticko-románskeho kostola sv. Alžbety, ktorého základy sa pri rekonštrukcii našli.[3]
