Incident na Plitvických jazerách

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Incident na Plitvických jazerách
Súčasť bojov vojny v Chorvátsku počas občianskej vojny v Juhoslávii
Dátum 31. marec 1991
Miesto Plitvické jazerá v Chorvátsku
Výsledok obsadenie Plitvických jazier chorvátskymi jednotkami, neskôr však znovu dobité JNA
Protivníci
Flag of Croatia.svg Chorvátsko Flag of Serbian Krajina (1991).svg Republika Srbská Krajina
Velitelia
Flag of Croatia.svg Josip Lucić Flag of Serbian Krajina (1991).svg Milan Martić
Sila
približne 300 mužov približne 100 mužov
Straty
1 mŕtvy 1 mŕtvy

Incident na Plitvických jazerách (chorvátsky: Krvavi Uskrs na Plitvicama alebo Plitvički krvavi Uskrs, oba názvy v preklade „Plitvická krvavá Veľká Noc“) bola prestrelka na začiatku Chorvátskej vojny o nezávislosť. Bol to boj medzi chorvátskou políciou a ozbrojenými zložkami chorvátskych Srbov SAO Krajiny na Plitvických jazerách 31. marca 1991.

Boj sa odohrával v národnom parku Plitvické jazerá, keď sa chorvátske jednotky snažili znovu obsadiť túto oblasť. Výsledkom bol jeden mŕtvy na každej strane a vyostrenie etnických nepokojov. Prestrelka vyústila v príchod jednotiek Juhoslovanskej ľudovej armády (Jugoslovenska Narodna Armija – JNA) na zabránenie streľby medzi dvoma znepriatelenými stranami. JNA vstúpila na scénu a chorvátskej strane dala ultimátum na zastavenie streľby. Chorvátske policajné jednotky, stávajúce z 90 dôstojníkov, boli jednotkami JNA obkľúčené. JNA políciu obkľúčila na 3 mesiace a úplne obsadila policajnú stanicu v auguste 1991.

Dôvod[upraviť | upraviť kód]

V roku 1990 sa po vyhlásení chorvátskej nezávislosti etnické nepokoje len vyostrili. JNA skonfiškovala zbrane chorvátskej Teritoriálnej Obrany (Teritorijalna obrana – TO), aby minimalizovali odpor. 17. augusta nepokoje vyústili v otvorenú vzburu chorvátskych Srbov v oblastiach obývaných prevažne Srbmi, hlavne v oblasti Dalmácie, v okolí mesta Knin, oblastí Liky, Kordunu, Banoviny a východného Chorvátska. Ako odpoveď na chorvátsku nezávislosť pod vedením nového chorvátskeho prezidenta Franja Tuđmana Milan Babić, zubár z Kninu, a náčelník Kninskej polície, Milan Martić, založili SAO Krajina, štát vytvorený na oblastiach v Chorvátsku obývanej Srbmi.

Začiatkom roka 1991 Chorvátsko nemalo prakticky žiadnu armádu. Jediné, čo predstavovalo brannú moc Chorvátska bola polícia v počte približne 20 000 ľudí. Najsilnejšie zložky polície, stávajúce približne z 3 000 mužov boli rozdelené do 12 bataliónov, pripomínajúcich vojenskú organizáciu. Približne 10 000 mužov bolo rozdelených do 16 bataliónov a 10 čát vyzbrojených ťažšími zbraňami.

Plitvické jazerá a ich okolie obývané Srbmi taktiež patrili do SAO Krajina. 28. marca polícia SAO Krajina začala vyzbrojovať civilistov a odstraňovať chorvátske znaky z administratívnych budov v národnom parku Plitvické jazerá. Srbské jednotky, ktoré kontrolovali Plitvické jazerá boli v zložení približne 100 mužov. Oblasť bola len riedko obývaná. Stala sa však strategickým miestom, pretože komunikácie, prechádzajúce cez túto oblasť, spájali oblasti Lika a Banovina, ktoré boli taktiež obývané Srbmi.

Priebeh[upraviť | upraviť kód]

Obsadenie Plitvických jazier bolo nariadené chorvátskym policajným jednotkám Lučko, Rakitje a Sljeme so základňami v Záhrebe, podporovanými policajnými jednotkami z Karlovaca a Gospića. Chorvátska polícia, vedená Josipom Lucićom, použila niekoľko autobusov, osobných áut a taktiež obrnených vozidiel na priblíženie ku Plitvickým jazerám. 180-členná skupina z jednotky Rakitje vedená Lucićom dorazila v silnej hmle na hlavnej ceste zo Záhrebu cez most ponad rieku Korana. Most bol obsadený Chorvátmi v noci z 30. na 31. marca 1991. Druhá jednotka vedená Ličkom sa ku Plitvickým jazerám priblížila z oblasti Petrovo Selo a jednotka Kumrovec obsadila územie medzi jazerami a Gospićom, kde obsadili oblasť Ljubovo, aby zaistili pravé krídlo pre hlavný útok. Chorvátske jednotky čítali dokopy približne 300 mužov. Chorvátsky konvoj bol zastavený srbskou barikádou o 7:00 ráno na Veľkonočnú Nedeľu, 31. marca 1991. Srbské jednotky zaútočili na vozidlá prepravujúce chorvátskych policajtov a o dve a pol hodiny neskôr sa stiahli do národného parku. Chorváti mali na svojej strane zatiaľ šiestich zranených, avšak svoje ciele splnili o 11:00. Aj keď Chorváti svoje ciele splnili, zaznamenali aj prvú stratu v Chorvátskej vojne o nezávislosť, keď bol guľometom zastrelený Josip Jović. Neskôr do oblasti vyslalo juhoslovanské letectvo helikoptéru Mil Mi-8, aby zobrala zranených z oboch strán a oblasť opustila o hodinu a pol neskôr. Helikoptéra bola privolaná veliteľom juhoslovanského letectva Antonom Tusom a chorvátskym ministrom vnútra Josipom Boljkovacom. Keď boje na Plitvických jazerách skončili, ďalšia streľba sa ozvala blízko oblasti Titova Korenica, na juh od jazier. Ešte v to isté ráno bola miestna budova polície obsadená a novým veliteľom polície sa stal Tomislav Iljić. Momentálne sa v budove nachádzalo 90 policajných dôstojníkov, ktorí boli zvolaní z mesta Gospić. Juhoslovanský parlament zvolal núdzové zasadanie na tému Plitvických jazier. Borisav Jović žiadal o vyslanie a zapojenie JNA do konfliktu. Srbský parlament sa takisto stotožnil s týmto návrhom a v Krajine prebehlo hlasovanie o vstupe JNA do konfliktu.

Intervencia JNA[upraviť | upraviť kód]

1. apríla JNA vytvorila bariéru, aby zabránila ďalším stretom. Veliteľom jednotiek JNA v oblasti bol Ivan Štimac. Veliaci dôstojník 5. vojenského okruhu, major generál Andrija Rašeta vyhlásil, že jeho jednotky nechránia jednu alebo druhú stranu ale iba chcú zastaviť nepokoje medzi dvoma etnikami. Chorvátska vláda však bola silne znepokojená nad činnosťou JNA. Tuđmanov poradca Mario Nobile vyhlásil, že chorvátske úrady dostali od JNA správu, že ak nestiahnu policajné jednotky, JNA zakročí. 2. apríla JNA skutočne dala polícii ultimátum. Tá odišla v ten istý deň, avšak 90 mužov na miestnej policajnej stanici stále zostalo.

Po boji[upraviť | upraviť kód]

Pomník venovaný chorvátskemu policajtovi Josipovi Jovićovi, prvej chorvátskej obeti vojny

Chorvátska polícia stratila jedného muža. Jednotky SAO Krajina taktiež stratili jedného muža – Rajka Vukadinovića, ktorý bol prvý chorvátsky Srb zabitý v priebehu bojov po celú dobu vojny. 20 ľudí bolo zranených, siedmi z nich boli chorvátski policajti. Chorvátske jednotky zajali 29 Srbov, 18 z nich sa vzdali bez boja. Jedným zo zajatých bol aj Goran Hadžić, ktorý sa neskôr stal prezidentom Republiky Srbskej Krajiny, keďže bol rýchlo prepustený. Približne 400 turistov, hlavne Talianov, boli z jazier po boji evakuovaní. Boje na jazerách zhoršili celú situáciu v Chorvátsku a boli jedným z dôvodov začatia vojny. Ďalší incident sa stal v meste Plaški. Chorvátska polícia opustila miestnu stanicu a dôstojníci z Chorvátska boli nahradení Srbmi. Chorvátske jednotky aj jednotky SAO Krajiny umiestnili mnohé barikády na ceste Saborsko-Lička Jasenica-Ogulin. V lete boli blokády rozšírené severne od Plaški a južne od Saborsko, kde Chorváti zariadili stanovisko polície, čítajúce 30 mužov. Iba vozidlá JNA mali povolený pristúp do oblasti. Tie niesli zväčša lieky, jedlo a elektrinu. 2. mája, Srbská demokratická strana, najväčšia strana v SAO Krajina, organizovala protestný pochod do Plitvických jazier a bez bojov odtiaľ vyhnala chorvátsku políciu. Pochod bol vedený Babićom. 6. júla jednotky SAO Krajiny a JNA zahájili útok na Ljubovo juhovýchodne od Plitvických jazier a na cestu Titova Korenica-Gospić, čím napadli chorvátske jednotky z tyla a miesto obsadili. Cez leto JNA pokračovala vo vytlačovaní chorvátskych jednotiek v Like s jednotkami z Plitvických jazier. 30. augusta JNA úplne obsadila Plitvické jazerá a nasledujúci deň začala bitka o Gospić.

V roku 1994 bol v Aržane postavený pamätník Jovićovi, ako prvej chorvátskej obeti vojny. Po vojne bol pamätník presunutý na miesto jeho smrti.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plitvice Lakes incident na anglickej Wikipédii.