Indigovník farbiarsky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Indigofera tinctoria)
Indigovník farbiarsky
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Indigofera tinctoria
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Indigovník farbiarsky[1][2] alebo indigovník pravý[3][4] (lat. Indigofera tinctoria) je najvýznamnejší druh rastlinného rodu indigovník (čeľaď bôbovité, staršie vikovité). Pochádza zo západnej Afriky[1] alebo Malajzie.[5] Jeho listy[2] slúžili v minulosti na výrobu modrého farbiva indigo.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Indigovník farbiarsky je poloker, ktorý dorastá do veľkosti 1 – 2 metre.[5]

Stonka rastliny je obrastená krátkymi palistami a striedavo usporiadanými zloženými listami. Má oválne zelené listy, ktoré majú asi 2 centimetre.[5]

Kvety indiga rastú v strapcoch o dĺžke 5 – 10 centimetrov[5] a majú fialovú, ružovú farbu alebo bielu farbu. Ako plod vznikajú struky, ktoré majú valcovitý tvar[5] a obsahujú zvyčajne 10 až 12 semien.[6]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Indigovník farbiarsky, listy a súkvetia

V tradičnej medicíne sa používalo pri zápaloch pokožky, ekzéme či psoriáze.[7] Za protizápalové účinky je zodpovedný napríklad prítomný indirubín.[8] Okrem toho má indigo i antimikrobiálne účinky.[9]

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z indigovníka farbiarskeho možno získať rotenoidy deguelín, dehydrodeguelín, rotenol, rotenón, tefrozín a sumatrol.[10]

Keďže rastlina patrí medzi bôbovité, využíva sa na obohatenie zeminy[5] podobe ako iné bôbovité rastliny, napríklad lucerna siata alebo fazuľa. Takisto sa používa na zakrytie zeminy,[5] čím sa zemina chráni pred eróziou či vysušením.

Farbivo[upraviť | upraviť zdroj]

Hrudka indického indigového farbiva
Bližšie informácie v hlavnom článku: Indigo (chemická látka)

Indigovník je pôvodným zdrojom farbiva s názvom indigo. Toto farbivo možno získať spracovaním listov rastliny. Po namočení do vody a fermentácii sa premieňa glykozid indikán, ktorý je prirodzene prítomný v rastline, na modré farbivo indigotín (indigo).[11] Zrazenina sa z listov získava zmiešaním so silnou zásadou, napríklad lúhom.[12]

Dnes sa väčšina tohto farbiva vyrába synteticky,[13] ale prírodné farbivo z indigovníka farbiarskeho je stále dostupné, napríklad pod názvom tarum v Indonézii alebo nila v Malajzii. V Iráne a rôznych častiach bývalého Sovietskeho zväzu sa označuje ako basma.[14][15]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý Európan, ktorý opísal prípravu indiga, bol Marco Polo, a to v Indii v 13. storočí. Indigo sa bežne používalo ako farbivo pri maľovaní od začiatku stredoveku.[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c indigovník. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A – L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 538.
  2. ↑ a b indigo. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 48.
  3. ↑ vikovité. In: Encyklopédia medicíny. Zväzok XVI. diel, U – Ž. Bratislava : Asklepios, 2004. ISBN 8071670839. S. 155.
  4. ↑ bôbovité. In: PROCIKOVÁ, A, a kol. Školský lexikón. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01570-5. S. 43.
  5. ↑ a b c d e f g DATILES, M. J; ACEVEDO-RODRÍGUEZ, P. Indigofera tinctoria (true indigo). CABI Compendium, 2022-01-07, roč. CABI Compendium. Dostupné online [cit. 2023-06-10]. ISSN 2958-3969. DOI: 10.1079/cabicompendium.28613. (po anglicky)
  6. ↑ INDIGOFERA. In: The Penny Cyclopædia. Vol. XII. Hadley, John – Intestina. London : Charles Knight and Co, 1838. S. 462.
  7. ↑ Indigovník farbiarsky (Indigofera tinctoria) - Kamedis.sk [online]. kamedis.dev.cnt.sk, [cit. 2023-06-10]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ KUNIKATA, Toshio; TATEFUJI, Tomoki; AGA, Hajime. Indirubin inhibits inflammatory reactions in delayed-type hypersensitivity. European Journal of Pharmacology, 2000-12-20, roč. 410, čís. 1, s. 93–100. Dostupné online [cit. 2023-06-10]. ISSN 0014-2999. DOI: 10.1016/S0014-2999(00)00879-7. (po anglicky)
  9. ↑ CHIANG, Yin-Ru; LI, Ann; LEU, Yann-Lii. An In Vitro Study of the Antimicrobial Effects of Indigo Naturalis Prepared from Strobilanthes formosanus Moore. Molecules, 2013-11, roč. 18, čís. 11, s. 14381–14396. Dostupné online [cit. 2023-06-10]. ISSN 1420-3049. DOI: 10.3390/molecules181114381. (po anglicky)
  10. ↑ "In vivo and in vitro investigations on rotenoids from Indigofera tinctoria and their bioefficacy against the larvae of Anopheles stephensi and adults of Calmlosobruchus chinensis". Kamal R. and Mangla M., Journal of Biosciences, 1993, vol. 18, no. 1, pp. 93–101
  11. ↑ SCHORLEMMER, Carl. A Manual of the Chemistry of the Carbon compounds; or, Organic Chemistry. London : [s.n.], 1874. Dostupné online. Quoted in the Oxford English Dictionary, second edition, 1989
  12. ↑ Indigo Dyeing [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-05-24 z originálu. (po anglicky)
  13. ↑ Indigo: Natural dyes. In: Encyclopedia of Art [online]. MAP Academy, [cit. 2023-06-10]. Dostupné online.
  14. ↑ Indigofera tinctoria. In: DIETZ, S. Theresa. The Complete Language of Herbs: A Definitive and Illustrated History. London : Wellfleet Press, 2022. ISBN 978-1-57715-282-8. S. 125.
  15. ↑ INDIGOFERA TINCTORIA. In: BALFOUR, Edward. The Cyclopædia of India and of Eastern and Southern Asia: Commercial, Industrial and Scientific, Products of the Mineral, Vegetable, and Animal Kingdoms, Useful Arts and Manufactures. Third Edition London : B. Quaritch, 1885. S. 338.
  16. ↑ Pigments through the ages

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Indigofera tinctoria na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Indigovník_farbiarsky&oldid=7710432“