Indukčný ohrev

Zdroj indukčného ohrevu

Cievka indukčného ohrevu

Indukčný ohrev je metóda ohrevu elektricky vodivého materiálu (obvykle kovu) vírivými prúdmi, ktoré sa v ňom indukujú elektromagnetickým poľom. Ohrev sa vykonáva cievkou s niekoľko málo závitmi, do ktorej sa umiestni ohrievaný materiál. Cievka je napájaná striedavým napätím od frekvencie 5 kHz, až do frekvencie niekoľkých desiatok až stoviek kHz. Nižšie frekvencie sa používajú na ohrievanie veľkých predmetov, vyššie frekvencie na ohrev drobných a tenkostenných predmetov.

Pri výkonnejších zariadeniach býva cievka chladená vodou, ktorá preteká jej vnútrom.

Používané frekvencie indukčného ohrevu

Frekvencia (kHz)	Veľkosť ohrievaného materiálu
5 – 30	Silné materiály
100 – 400	Malé diely
480	Mikroskopické kúsky

Využitie

V oceliarstve a metalurgii neželezných kovov

Spájkovanie, žíhanie, zváranie, tavenie a pod.

V domácnosti

Indukčné variče

Výhody/nevýhody indukčného ohrevu

Výhody indukčného ohrevu

• relatívne vysoká účinnosť a nízke straty, (ohrev vzniká v ohrievanom telese) na rozdiel od iných zdrojov, (pecí) kde je teleso ohrievané vonkajším zdrojom tepla
• ekonomicky úsporný zdroj, (na rozdiel od iných zdrojov, napr. fosílnych palív)
• možnosť zohrievania v ochrannej atmosfére alebo vo vákuu
• čistá prevádzka

Nevýhody indukčného ohrevu

• možné spôsobovanie elektromagnetického rušenia v okolí (indukčný ohrev je v podstate výkonný strednovlnný alebo dlhovlnný vysielač)

Pozri aj

• Zákon elektromagnetickej indukcie
• Indukčný varič

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Indukčný ohrev

Externé odkazy

Fyzikálny portál

• More than 20 induction heating videos (po anglicky)
• Homemade instruction of induction heating. (po anglicky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Induktiolämmitys na fínskej Wikipédii a Indukční ohřev na českej Wikipédii.