Zákon elektromagnetickej indukcie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Elektromagnetizmus
VFPt Solenoid correct2.svg
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorická sila
Elektromagnetická indukcia
Faradayov zákon elmag. indukcie
Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Zákon elektromagnetickej indukcie (iné názvy: druhá Maxwellova rovnica, Faradayov indukčný zákon, Faradayov zákon, indukčný zákon) je fyzikálny zákon, ktorý vyslovil v roku 1831 Michael Faraday. Tento zákon popisuje vznik elektrického napätia v uzavretom elektrickom obvode, ktorý je spôsobený zmenou magnetického indukčného toku.

Magnetická indukcia B je vektorová veličina, vyjadruje silové účinky magnetického poľa na častice s nábojom.

V uzavrenej vodivej slučke C sa zmenou magnetického indukčného toku plochou slučky S indukuje elektromotorické napätie. Prúd vzbudený elektromagnetickou indukciou pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala.(Lenzov zákon)

\oint_C \mathbf{E} \cdot d\mathbf{l} = - \ { d \over dt }   \int_S   \mathbf{B} \cdot d\mathbf{S}

alebo ekvivalentne v diferenciálnom tvare

\nabla \times \mathbf{E} = -\frac{\partial \mathbf{B}} {\partial t}.

kde E je elektrické pole, d\mathbf{l} infinitezimálny prvok slučky C a B je magnetická indukcia.