Preskočiť na obsah

Elektromagnetická indukcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorické napätie
Elektromagnetická indukcia
Faradayov zákon elmag. indukcie
Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Elektromagnetická indukcia je jav, pri ktorom vo vodiči dochádza ku vzniku indukovaného elektromotorického napätia Ui a indukovaného prúdu v dôsledku časovej zmeny magnetického indukčného toku, t. j. dôsledkom umiestnenia vodiča v nestacionárnom magnetickom poli.

Zmena magnetickej indukcie toku môže nastať: 1. zmenou magnetickej indukcie 2. zmenou obsahu plochy 3. zmenou uhla medzi normálou plochy a indukčnými čiarami.

Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie Indukované elektromotorické napätie sa rovná zápornej časovej zmene magnetického indukčného toku.

Lenzov zákon Indukovaný prúd svojimi účinkami pôsobí tak, aby potlačil zmenu, ktorá ho vyvolala.

Vychyľujúca sila (Lorenzova sila)

vzorec: F = B * I * l * z

B = magnetická indukcia a jednotka je Vs/m²;Wb/m² (Weber/meter štvorcový)

I = intenzita prúdu a jednotka A (ampér)

F = vychyľujúca sila a jednotka N (Newton)

l = účinná dĺžka a jednotka m (meter)

z = počet vodičov